Denník N

Teologická sebareflexia

Slovenskí kresťania žijú v bubline, ktorá v sobotu praskla. Referendum o rodine sa zmenilo na referendum o kresťanstve, ktoré skončilo jasnou porážkou. Bolo by však nenapraviteľnou chybou nevyužiť túto prehru na triezvy pohľad do zrkadla – momentálne neexistuje iné východisko, ako priznať porážku a vyvodiť z nej dôsledky.

Na referende sa zúčastnilo 21% oprávnených voličov. K niektorej z kresťanských cirkví v SR sa hlási 75% obyvateľov, bohoslužieb sa aktívne (tj. aspoň raz za mesiac) zúčastňuje 40% populácie. Ak po ročnej kampani v kostoloch, neraz vedenej priamo z kazateľníc a prostredníctvom pastierskych listov, príde k urnám polovica aktívnych členov cirkví, je to pre slovenských biskupov obrovský debakel.

Najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví tak reprezentujú polovicu či štvrtinu všetkých kresťanov na Slovensku (záleží od milosrdenstva čitateľa). Teológovia, ktorí vydali pred referendom vyhlásenie, v ktorom odmietajú ľudové hlasovanie o etických otázkach, tak paradoxne zastupujú prinajmenšom rovnaký počet kresťanov, hoci vo svojich cirkvách nemajú spravidla žiadnu politickú moc, a tým pádom ani prostriedky na porovnateľnú propagáciu vlastných postojov.

Stav slovenského kresťanstva dosiaľ nedával veľa príležitostí k optimizmu. Obraz vykreslený napr. vo filme Krehká identita bol jednoznačne nelichotivý. V sobotu sme zistili, že biskupmi krytá homofóbia nie je názorom väčšej, ale len hlučnejšej časti kresťanov. Zostáva len dúfať, že toto referendum bolo komplexným odmietnutím vulgarity v bohoslužobnom rúchu, so všetkými jej prejavmi, homofóbiou počnúc a velebením Tisa končiac. Minimálne polovica aktívnych kresťanov bola pred referendom označená veľmi nelichotivo, napríklad ako prasnice, rozvracači rodín, Judáši 21. storočia a podobne. Väčšia časť cirkvi takéto zmýšľanie jasne odmietla.

Postoj cirkví pred referendom bol unanimistický. Dnes sa ukazuje, že išlo o tragický omyl. Vytvára sa tu tak priestor pre cirkev 21. storočia, ktorá upustí od bohorovného vnucovania jedinej pravdy celej spoločnosti, a od nepremysleného odsudzovania všetkého cudzieho. Biskupi, kňazi či pastori sa musia po ročnej kampani a neočakávane nízkej účasti postaviť pred svoje zbory a zamyslieť sa nad tým, koho vlastne reprezentujú – keď každý druhý prítomný ignoroval ich opakované výzvy k účasti a kladnému hlasovaniu.

V cirkvách môže dôjsť k radikálnej zmene paradigmy. Na etické otázky existujú medzi kresťanmi rôzne odpovede. Je teda čas vytvoriť podmienky pre názorový pluralizmus – musíme sa totiž naučiť spolu žiť a pristupovať k sviatostiam s tým, že niektorí z nás zmýšľajú konzervatívnejšie ako iní. V zahraničí túto úlohu zvládli práve luterské cirkvi, a Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku by ich raz mohla nasledovať. Rímski katolíci v západnej Európe zas nesúhlasia s oficiálnymi postojmi svojej cirkvi, a minuloročná synoda o rodine naznačuje, že časť jej predstaviteľov si tento problém uvedomuje.

Riešením by mohlo byť budovanie otvorených spoločenstiev, ktoré akceptujú jedinečnosť každého človeka, a kde ľudia k sebe navzájom pristupujú ako rovnocenní hriešnici, nie ako bohorovní sudcovia. Takéto spoločenstvá majú byť aktívne v diskusiách o dôležitých otázkach na Slovensku a vo svete, nesmú však vystupovať z povýšeneckých exkluzivistických pozícií ako Aliancia za rodinu. Je hanbou, že kresťanov nebolo počuť pri tak závažných udalostiach, akými boli napr útok neonacistov na bar v Nitre, či nevyberavý zásah polície proti rómom v Moldave. O to horšie vyzerajú mníšky pochodujúce s holohlavými aktivistami s Tisom na hrudi, ktorí si pravidelne chodia brať späť svoju krajinu. Bohoslužby za zmierenie medzi väčšinou a (rasovými, náboženskými či sexuálnymi) menšinami, konané v čase extrémistických pochodov či po neospravedlniteľných útokoch sú v zahraničí úplne bežné.

O Kristovi je možné svedčiť aj bez okupácie morálnych výšin. Verím, že po sobote cirkvi pochopia, že je lepšie pravdu, lásku a dobro ponúkať, než presadzovať či vyžadovať.

Autor je študentom Evangelické teologické fakulty Univerzity Karlovy v Prahe a signatárom Stanoviska teológov k referendu.

Teraz najčítanejšie