Slovenky a Slováci sa odmietli vrátiť do minulého storočia
Konečne je ten humbug za nami a konečne bude možné sa venovať dôležitejším témam, ako zákazu zakázaných adopcií. Aliancia za rodinu utrpela fiasko, lebo voliči dali jasne najavo, čo si o jej iniciatíve myslia – nič.
Nie je referendum ako referendum
V roku 2010 organizovala SaS referendum so šiestimi otázkami a vtedy som vyzýval ľudí, aby sa ho zúčastnili, vravel som „kto je proti referendu, je proti ústave“. Ale od včerajšieho referenda som odrádzal. Sám som ho ignoroval a ľudí som vyzýval robiť to isté. Mal som na to tieto tri dôvody:
- Naše referendum by v prípade úspešnosti reálne niečo zmenilo, toto referendum by nezmenilo vôbec nič (manželstvá homosexuálov sú zakázané aj dnes, adopcie detí homosexuálmi rovnako a školu si každý rodič vyberá už aj dnes)
- Naše referendum bolo za niečo (za menej poslancov, za zrušenie imunity poslancov, za zrušenie koncesionárskych poplatkov…), toto referendum bolo proti niekomu, bolo proti homosexuálom
- Naše referendum spoločnosť nepolarizovalo, toto referendum ju priam rozoštvalo.
Od referenda Aliancie za rodinu som odrádzal nie preto, že by som si tento inštitút priamej demokracie nectil, ale práve naopak. Odrádzal som od účasti, lebo Aliancia za referendum inštitút referenda zneužila na divadlo a štvavú kampaň. A na svoj vstup do politiky.
Výsledky priniesli zaujímavé zistenia
1. Aliancia za rodinu utrpela fiasko
Napriek mimoriadne intenzívnej kampani a podpore prakticky všetkých politických strán bola účasť nízka, dokonca nižšia ako naše referendum v roku 2010. Aj vtedy to bol neúspech, ale my sme mali výrazne slabšiu kampaň a napr. SMER priamo vyzýval k neúčasti. Navyše, po tak intenzívnej kampani vedeli o referende zrejme úplne všetci. Preto je nízka účasť nielen výsledok ľahostajnosti časti voličov.
2. Vplyv cirkvi je oveľa slabší, ako by sa mohlo zdať
Neviem pri koľkých referendách vyzývala cirkev na účasť, písala pastierske listy, snažili sa farári. Tu to robili a nestačilo. Dokonca aj v mestách ako Nitra a Trnava, bola len priemerná účasť. Podpora cirkvi bola skôr na škodu – veriaci si dobre pamätajú odstavenie arcibiskupa Bezáka, spájanie sa s komunistami, rozkrádanie majetkov… No, zrejme je najvyšší čas na odluku cirkvi od štátu.
3. Maďari referendum kompletne odignorovali
V okresom Dunajská Streda, Komárno, Rožňava, Rimavská Sobota boli najnižšie účasti, len okolo 8 percent. Aj to je dôkaz toho, že ochrana rodiny nie je v dnešnej dobe skutočný problém, ale umelo nafúknutý.
4. Elity referendum odmietli
Štandardné politické strany referendum podporili zo strachu pred voličmi. Nemali odvahu povedať, že toto referendum je humbug, že to je zneužitie inštitútu priamej demokracie na vstup do politiky. Cirkev referendum podporila z presvedčenia. A elity ho odmietli. Ľudia ako Hríb, Radičová, Srholec, Banášová, ombudsmanka Dubovcová a veľa ďalších sa referenda nezúčastnili. Elity povedali NIE, čo bolo pre mňa veľmi príjemných prekvapením
Referendum je teda za nami, snáď sa rany čoskoro zahoja a iné témy začnú byť dôležitejšie. Napríklad obchvat Bratislavy, v podaní SMERu štyrikrát drahší alebo ekonomické reformy, ktoré Slovensko po desiatich rokoch prešľapovania na mieste potrebuje ako soľ.
A jeden príjemný poznatok ostáva: Slovensko sa odmietlo vrátiť do minulého storočia!
