Skreslené vstupy a reakcie na „čľoveka zo slamy“

Keď jednotlivci reagujú na skreslené vstupy, ich reakcie sa často podobajú na boj so strašiakom, tzv. „strawman argument“. Namiesto riešenia skutočného problému šíria energiu na problémy nafúknuté alebo nepodstatné. Na jednej strane môžu nadhodnocovať riziká, ktoré v skutočnosti majú minimálny dopad, na druhej strane môžu ignorovať problémy, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť alebo viac pozornosti. Tým dochádza k neefektívnemu využitiu spoločenských zdrojov – času, energie a kapitálu.

Tri kľúčové kategórie rozhodovania

Pri spracovaní podnetov a rozhodovaní ľudia zvyčajne uvažujú v troch hlavných kategóriách:

1. Čo je prospešné takmer pre všetkých a cena za to je pozitívna alebo prijateľná – Ide o rozhodnutia a činy, ktoré majú široký spoločenský zásah a benefity pre väčšinu jednotlivcov. Príkladom môže byť vzdelanie alebo zlepšovanie zdravotnej starostlivosti. Tieto kroky sú zvyčajne podporované väčšinou spoločnosti.
2. Čo nie je prospešné takmer pre nikoho a predstavuje problém, ktorý by mal páliť všetkých – Tými sú globálne problémy ako klimatická kríza, znečistenie životného prostredia alebo pandémie. Hoci ich dôsledky zasahujú každého, málokto sa nimi aktívne zaoberá, pretože neprinášajú okamžitý osobný prospech.
3. Čo je prospešné pre nás alebo pre skupinu, s ktorou sa identifikujeme, ale cenu za to platí niekto iný – Takéto rozhodnutia sú motivované špecifickými záujmami a zvyčajne nemajú univerzálnu podporu. Napríklad lobbing za daňové zľavy pre konkrétne priemyselné odvetvie alebo politické kroky, ktoré diskriminujú určitú skupinu.

Prekrúcanie bodov a hraníc medzi nimi

Jednou z najväčších výziev je, že hranice medzi týmito troma kategóriami nie sú vždy jasné. Napríklad vládne dotácie na elektrické autá môžu byť prezentované ako riešenie prospešné pre všetkých (kategória 1), pretože znižujú emisie. No zároveň môžu v skutočnosti spadať do kategórie 3, ak z nich najviac profitujú iba určité skupiny, ako výrobcovia áut, zatiaľ čo náklady nesú všetci daňoví poplatníci. Navyše, ľudia a skupiny často prezentujú problémy zo skupiny 3 ako patriace do skupiny 1. Cieľom je získať podporu všetkých, aj keď ide prevažne o špecifický záujem. Takéto skreslenie však zvyčajne vedie k polarizácii a konfliktom, pretože ostatné skupiny sa cítia znevýhodnené.

Na druhej strane, problémy zo skupiny 2 často trpia nezáujmom alebo nerozpoznaním. Napríklad klimatická kríza bola desaťročia podceňovaná napriek varovaniam vedcov, čo viedlo k eskalácii extrémnych poveternostných javov. Podobne, narastajúce riziko kybernetických útokov bolo dlhodobo ignorované, kým nezačali ohrozovať infraštruktúru a bezpečnosť národov. Ďalším príkladom je hromadenie plastového odpadu, ktoré bolo dlho považované za marginálny problém, kým nezačalo ovplyvňovať morské ekosystémy a potravinové reťazce. Keďže tieto problémy nemajú okamžitý dopad na jednotlivcov alebo ich skupiny, mnohí ich ignorujú alebo podceňujú ich dôležitosť. Ide o paradox, pretože tieto problémy majú potenciál negatívne ovplyvniť všetkých.

Ako sa stať lepšími „neurónmi“

Aby civilizácia ako celok fungovala efektívnejšie, je potrebné:

• Vzdelávanie v oblasti kritického myslenia: Jednotlivci by sa mali učiť, ako rozpoznať manipulatívne techniky, logické klamy a dezinformácie. Dôležité je aj budovanie návykov, ktoré podporujú hlbšiu analýzu informácií namiesto ich povrchného prijímania.
• Posilňovanie mediálnej gramotnosti: Lepšie chápanie fungovania médií a ich zámerov pomôže ľuďom rozlíšiť medzi faktami a zaujatými naratívmi. Napríklad rozlišovanie medzi spravodajstvom a názormi alebo medzi rôznymi úrovňami zdrojov môže znížiť vplyv skreslených informácií.
• Vytváranie priestorov na otvorenú diskusiu: Podporovať platformy, kde môžu ľudia viesť konštruktívne debaty bez strachu z odsudzovania. Takéto prostredia umožnia lepšie pochopenie rôznych perspektív a zmiernia polarizáciu.
• Zapojenie sa do dôležitých iniciatív: Povzbudiť jednotlivcov, aby podporovali riešenia, ktoré prospievajú všetkým, a venovali pozornosť problémom kategórie 2. Napríklad aktívna účasť na miestnych ekologických projektoch alebo podpora transparentných politík.
• Sebareflexia pri rozhodovaní: Skúmanie vlastných motivácií a záujmov, aby jednotlivci dokázali rozlíšiť, či ich rozhodnutia prospievajú celej spoločnosti alebo len im a ich skupine. Toto vedie k väčšej zodpovednosti za svoje činy.

Týmto spôsobom môžeme zabezpečiť, že jednotlivci budú lepšie pripravení rozpoznávať skreslenia, efektívnejšie spracovávať informácie a prispievať k rovnováhe v spoločnosti.

• Zlepšiť kvalitu vstupov: Vyhľadávať informácie z overených zdrojov a kriticky hodnotiť ich obsah. Obmedziť vplyv senzácií a manipulatívnych narratívov.
• Pochopiť dôležitosť kategórie 2: Investovať viac času a energie do riešenia problémov, ktoré ovplyvňujú celé spoločenstvo, aj keď neprinášajú okamžité benefity.
• Rovnováha medzi skupinami: Identifikovať a eliminovať manipulácie, ktoré podsúvajú špecifické záujmy ako univerzálne. Zabezpečiť, aby záujmy jednotlivých skupín nepoškodzovali celok.

Každý človek má moc ovplyvniť spoločenské rozhodnutia, podobne ako neurón ovplyvňuje celé telo. Dôležité je uvedomiť si vlastnú rolu v tejto sieti a aktívne prispievať k jej efektívnemu fungovaniu. Len týmto spôsobom môže civilizácia dosiahnuť harmóniu a skutočný pokrok.

*napísané na základe mojich myšlienok s pomocou ChatGPT