nemal som veľkú lásku ako iní ľudia
iba takú malú ..

starý výťah, ktorý sa občas zasekol
a tak som kráčal po schodoch

drevené zábradlie
sčerneté žulové schody

písmena, našé mená
a roky od kedy do kedy sme žili

pre koho?
– pre nikoho

ako bohovia
larvy
muchy

túžba pominula
a ja len niekam kráčam náhý

do tmy?
do svetla
do tunela?

vesmír ten je nekonečný
ale moja duša
tá je krehká

ale viem
že nechcem
aby zachránila iba seba

…