Denník N

Konšpiračné weby vychovávajú voličov pre Kotlebu

Kotleba je, okrem iného, zhmotnenie systematickej a dlhodobej práce konšpiračných médií vychovávajúcich masy zmätených ľudí, ktorí v deň volieb robia zmätené rozhodnutia.

Nezamestnanosť, frustrácia, Rómovia, nedôveryhodní politici a Bohom zabudnuté regióny tu boli vždy, nič z toho nie je novinka a nič z toho nevyeskalovalo natoľko, aby to vysvetľovalo všetko. Kotleba kandidoval už v roku 2012 a napriek gorilím protestom a atmosfére totálneho zlyhania systému, nevytlačil to na viac ako 1,5%.

Príbehy o tom ako obišiel každú krčmu, obrazy z Rudnian alebo vysvetlenie samoúčelným protestom, stále nestačia. V teréne sa snažili kampaňovať všetci, každú krčmu je nemožné obísť a protest? Veľká časť ľudí zúrila už v roku 2010, ešte viac ich bolo v roku 2012 a časť ľudí je nespokojná prakticky neustále, vždy sa mohli vyventilovať na šialenostiach typu ĽSNS, Nora Mojsejová, Paliho Kapurková alebo 99%. Nikdy sa to nestalo v takomto merítku.

Kotlebove hlasy sú distribuované relatívne rovnomerne po celej krajine, slušne bodoval aj v Bratislave, medzi zahraničnými Slovákmi a v regiónoch, kde je tých problémov predsa len trochu menej. Obraz z Rudnian tak treba doplniť o obraz z Lakšárov (Peter Tkačenko v diskusii na facebooku):

“Chápeš, Záhorie, relatívne bohatá dedina, kto chce, robí v Malackách za 850, kto chce ešte viac, robí vo folcíku za 1300 (kvalifikáciu netreba žiadnu). Autom 50 min od Bratislavy, tí ľudia chodia do Eurovei častejšie ako ja. Áno, Rómov máme, ale v zásade integrovaných, normálne si s nimi vypiješ pivo v krčme. Zelené tričká u nás, stavím sa, nikto nikdy nevidel, ani povodne nemávame… a drb, Kotleba 10 percent. Viem prečo? Neviem.”

Kotlebu volili prevažne mladí ľudia, ktorí sú online, majú facebook a prístup k informáciám. K informáciám:

Posledné roky sa tu paralelne s ĽSNS rozvíjala sústava desiatok kompletne uletených, častokrát z Ruska financovaných, konšpiračných webov, facebook pagov, youtube kanálov, so slušným dosahom a vplyvom. Tieto hlasy vytvárajú mentálne podhubie pre ľudí, ktorí sú schopní voliť prakticky čokoľvek.

Ak je niekomu systematicky vymetaná hlava rečami o tom, že nikomu sa nedá veriť, že všetko je úplne inak a potom príde kandidát, ktorý hovorí niečo celkom podobné, tak potom to celé začína dávať zmysel. Úprimne, ak je niekto dlhodobo vystavovaný takejto vymývačke a potom to hodí antisystému, jeho voľbe sa nečudujem, pri informáciach s akými pracuje, je úplne logická.

Dnes už k tomu máme aj čísla: nedávny prieskum Focusu ukazuje, že 53% voličov ĽSNS verí viac alternatívnym médiám ako tým tradičným. Český vedec Josef Šlerka v analýze lajkov na facebookových postoch našiel presvedčivé korelácie medzi lajkmi Slobodného vysielaču alebo Zem a veku a lajkami antisystémovych strán. Obraz dopĺňa historik Jakub Drábik, ktorý vysvetľuje ideologický súvis medzi konšpiráciami a fašizmom. Skrátka konšpirátori a fašisti tvoria silnú, údernú a veľmi nebezpečnú koalíciu.

KtorymMediamVeriteViac_graf
Source: Slovenská atlantická komisia (SAC) a Inštitút pre stredoeurópsku politiku (CEPI)

Aj keby vláda podala dobrý výkon, nemusí to stačiť

Nikdy som nebol nadšený fanúšik sci-fi, ale aj keby šla krajina do volieb v roku 2020 vo výrazne lepšom stave než v akom je dnes, s funkčnejším verejným sektorom, nižšou nezamestnanosťou a výrazne nižšou mierou korupcie, ani toto ešte nemusí zabrániť rastu Kotlebu a jemu podobných.

Ľudia sa nerozhodujú podľa toho či im stúpla životná úroveň, ale podľa toho, či sa im zdá, že im stúpla životná úroveň. Ak ich niekto presvedčí, že treba urobiť Ameriku “great again” alebo, že mimo EÚ to bude zrazu raj na zemi, prestanú sa tešiť z 5%-nej nezamestnanosti, ktorú dnes majú v USA aj v UK. Ľudia sa dnes búria aj v krajinách, ktoré majú úspešné, kompetentné a viac-menej neskorumpované vlády. Búria sa tam, kde sú utečenci, ale aj tam kde žiadni nie sú, ako napríklad v Poľsku, kde vládu povalila konšpirácia o leteckej tragédii v Smolensku. Antisystémový hlas nie je problém len Fica a našej pravice, naberá na sile naprieč celým západom a ja sa netvárim, že presne viem prečo. Vysvetlenie si predstavujem ako skladačku, ktorá je v každej krajine trochu iná, ale jeden z jej dielov sa opakuje všade.

Uteká nám pravda zo sveta, rozprcháva sa po virtuálnych sociálnych sietiach a obskúrnych portálikoch, ktoré vám instantne vysvetlia ako funguje svet. Výraz informačná vojna nie je prepálené klišé, ale najvýstižnejší obraz reality dneška a termín, ktorý používajú napríklad aj oficiálni predstavitelia ruskej vlády.

Ak ako ja, ani vy neveríte, že táto vláda bude odovzdávať krajinu v hmatateľne lepšom stave, viete si spočítať, v ako veľmi kritickej situácii sa nachádzame.  

Čo s tým môžeme robiť?

Nič moc, ako obvykle, ale určite aspoň niečo, ako vždy.

Zadávatelia reklám by sa mohli inšpirovať iniciatívou konšpirátori.sk a zvážiť koho všetkého chcú podporiť príjmom z ich reklamy. Zazrieť vašu značku na tvrdo konšpiračnom webe považujem za faul, máte u mňa čierny bod a moja motivácia pozerať sa po vašej konkurencii v tom momente prudko rastie. Cesta od liečenia rakoviny sódou bikarbona po hlas pre fašistov môže byť pekelne krátka a žiadna zodpovedná firma by sa na tomto nemala chcieť podieľať ani len jediným centom.

My ostatní by sme si mali uvedomiť, že silné, dôveryhodné a kvalitné médiá potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Čo môžeme robiť by som rozdelil do dvoch bodov, ktoré sa môžu zdať protichodné, ale v skutočnosti idú ruka v ruke a navzájom sa potrebujú:

1. Kritika a spätná väzba.

Ak je niekde chyba, ak nedostala priestor protistrana, ak je zlé opísaný kontext, treba sa ozvať. Ak sa orientujete v téme a text sa vám zdá povrchný alebo tendenčný, nenechajte si to pre seba. Ak sa vám zdá, že určitá téma sa dlhodobo zanedbáva a vy sa v nej orientujete, napíšte o nej sami.  

Práca s informáciami, upozorňovanie na nepravdivé fakty a hoaxy, vyvracanie nezmyslov na sociálnych sietiach alebo kdekoľvek, by sa malo stať novodobým aktivizmom takisto ako je ním upratovanie chodníkov alebo natieranie zábradlia. Je to prinajmenšom rovnako dôležité.

2. Podpora médií.

Ak chceme, aby štandardné médiá boli dôveryhodné, aby produkovali čo najmenej chýb a čo najviac kvalitných textov, náročnej investigatívy, reportáží z regiónov a hĺbkových analýz, potrebujú na to zdroje. Ak chceme, aby spolupracovali aj so šikovnými marketérmi, designérmi a tvorcami obsahu, ktorí dokážu inovovať a osloviť nové publikom, aby sa denníky nestávali uzavretými intelektuálnymi kruhmi, ale zostali informačnými centrami pre nadkritickú masu ľudí, neostáva nám nič iné, ako im na to prispieť. Reklama, na ktorú máte aj tak zapnutý adblock, to skrátka neutiahne. Lacné noviny budú tvoriť lacný obsah.

Ak si to čo i len trochu môžete dovoliť, skúste zvážiť predplatné či už N-ka, SME, alebo .týždňa, Trendu, Pravdy, HN-ka, skrátka čohokoľvek, čo tu javí aspoň náznaky snahy robiť poctivú žurnalistiku. Nevnímajte len úžitok pre vás osobne, skúste to brať ako váš príspevok k tomu, aby sme mohli byť kvalitne informovaní my všetci. Hovorím to ako človek, ktorý z médií nemá absolútne žiadny príjem, ako volič, ktorému sa stihli zapáčiť otvorené hranice a liberálna demokracia.

V tomto kontexte sa do úplne iného svetla dostáva aj debata o verejnoprávnej televízii, ktorá sa, ešte nedávno, v niektorých pravicových kruhoch, niesla v duchu, že či také niečo vôbec potrebujeme. Nuž zjavne áno, verejnoprávne médium bude vždy v trochu inej pozícii, pod menším komerčným tlakom a môže byť akceptovateľnejšie pre širšie publikum. Debata by sa teda mohla posunúť smerom k otázke, ako urobiť z RTVS keď už nie lokálne BBC, tak aspoň ČT. Ak dnes Václav Mika hovorí o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov (po trinástich rokoch a navýšenie má pokrývať akurát infláciu a zmenu cien na trhu), ovácie neočakávam, ale asi kvôli tomu netreba ísť hneď na barikády.

Skrátka celý tento informačný bordel, do ktorého sa čím ďalej tým viac vnárame, už prestáva byť sranda. Toto už nie je zopár úsmevných internetových Forestov Gumpov, ktorí si píšu svoje denníčky. Bavíme sa o systematických a účelových aktivitách relatívne širokej vrstvy ľudí, ktorí dokážu ovplyvniť voľby, prispieť k rastu antisystémoveho extrémizmu alebo sa stať súčasťou arzenálu ruskej propagandy. Podobne funguje svet online jihádu a rekrujterov z ISISu. Ali Amin mohol byť normálny americký teenager, lenže keď si začal zistiťovať niečo viac o svojej viere, narazil na také weby a twitter účty, ktoré z neho čoskoro urobili podporovateľa ISISu a dnes za to sedí v base na 11 rokov.

Krehkosť našej mladej demokracie nebude v najbližších rokoch testovaná len výkonmi Fica, pravice a politikov, ale aj tým, akú informačnú infraštruktúru si tu vybudujeme. A toto sa v časoch sociálnych sieti a klesájucich príjmov z reklamy čoraz viac stáva vecou nás všetkých.

Teraz najčítanejšie

Jakub Goda

Publicisticky, analyticky a aktivisticky sa venuje dezinformáciam. Infiltroval sa do Hlavných správ, pomohol k tomu, aby Billa a Tesco vyhodili Zem a vek z predajní. Vytvára reklamné vizuály, animácie a vizuálne efekty. Študoval na Fakulte managementu UK a neskôr Philosophy, Politics and Economics na University of York v UK. Pracuje pre ministerstvo zdravotníctva, kde má na starosti boj s dezinformáciami. Novinárske ceny Nadácie otvorenej spoločnosti:
  • Najlepší príspevok uverejnený na blogu (2016) za sériu blogov