Denník N

System error – verejné obstarávanie IT na autorské práva

Je možné vydávať za vlastné autorské dielo obraz, ktorý ste nenamaľovali ale len zarámovali a zavesili na stenu?

Predstavte si, že by ste vyhrali súťaž usporiadanú galériou na dodanie diela – obrazu a jeho inštaláciu v rámci galérie. Súťaž sa Vám podarilo vyhrať, lebo galéria požadovala, aby ste predložili referencie, že ste už nejaké obrazy dodávali, rámovali a montovali. Takže v zásade obraz namaľovať neviete, ale veď to nie je problém, kúpite obraz (napr. Mona Lisa) a následne ho zarámujete a nainštalujete do galérie. Aby nebolo také zjavné, že ide o svetoznámy obraz od iného autora, nazvete dielo „Záhadne Usmievavá Osoba Inštalovaná na Stene“ – ZUO IS.

No a keďže riaditeľ galérie je Vaša „spriaznená“ osoba, dohodnete s ním podmienky ďalšej súťaže – tentokrát na upratovacie služby (údržba a maintenance). Keďže čestným vyhlásením deklarujete, že máte výhradné práva na ZUO IS, nikto iný nemôže toto dielo oprašovať. Galérii to postačuje, aby vyhlásila súťaž priamym rokovacím konaním podľa § 58 Zákona o verejnom obstarávaní. No a samozrejme súťaže sa môžete zúčastniť iba Vy.

Časom sa galéria rozhodne, že bude potrebovať na tú istú stenu, kde visí Váš obraz, zavesiť ešte jeden obraz. No a keďže „dobré vzťahy“ stále fungujú, galéria vyhlási opäť súťaž priamym rokovacím konaním, nakoľko v popise je podmienka, že nový obraz má byť v priamom viditeľnom spojení (integrácia) so ZUO IS, takže ide v podstate o jeho rozšírenie.

Zdá sa Vám tento príbeh ako úplne uletený? To, čo sa v oblasti umeleckých obrazov zdá ako úlet, je v štátnej správe v oblasti IT bežný jav. IT firma vám dodá informačný systém, ktorého jadro tvorí softvér inej spoločnosti – nazveme ho zhotoviteľ SW. Zhotoviteľ SW sprístupní svoj SW (obraz) na základe licencie, ktorá umožňuje jeho modifikáciu (zarámovanie obrazu) a nasadenie do prevádzky (povesenie na stenu). No a šikovná IT firma to dodá ako svoje „dielo“ a nazve to v projekte tak, aby nebolo na prvý pohľad jasné, aký SW sa pod tým „dielom“ skrýva.

Následne táto IT firma tvrdí, že predsa má autorské práva na svoje „dielo“ a preto si robí nárok na všetky ostatné činnosti, ktoré s ním nejak súvisia. To je však často paradoxne aj v rozpore s licenčnou zmluvou pôvodného zhotoviteľa SW, kde sa dočítate niečo na tento spôsob: „Akákoľvek modifikácia vyvinutá zákazníkom alebo v mene jeho licencie bez účasti zhotoviteľa SW nesmie umožňovať obchádzanie niektorého z obmedzení stanovených v tejto zmluve.” Čiže IT firma v podstate využíva autorský zákon tak, že paradoxne dochádza k jeho porušeniu, resp. zneužitiu.

Tento postup je ako keby ste si dali polepiť auto a firma, ktorá vám to zrealizuje, následne vyžaduje, aby ste na bežný servis chodili iba k nim, lebo inak porušíte ich autorské práva.

Nedávno bola zo strany štátu vyvíjaná snaha, aby majetkové práva na niektoré „IT diela“ (informačné systémy) boli prevedené na štátnu správu. Veľa IT firiem odmietlo previesť práva, nakoľko by samozrejme stratili takýto priamy prístup k ďalšiemu kontraktu cez priame rokovacie konanie. Paradoxne si vo väčšine prípadov stačilo prečítať licenčné podmienky pôvodného SW, na ktorom je postavené údajné dielo. Tam je totiž často uvedené, že vlastníkom modifikácií je vlastník licencie (štátna správa) a nie IT firma, ktorá modifikáciu pôvodného SW vytvorila. Najväčšou pikoškou v tejto oblasti, akú som v poslednom čase videl, bolo čestné vyhlásenie IT firmy vo verejnom obstarávaní, že má autorské práva k „dielu“, ktorého jadro okrem iného tvoril aj open-source SW.

Aké veľký je tento problém v štátnej správe? Ročne ide rádovo o zmluvy za desiatky miliónov €. Cena takejto zmluvy sa stanovuje len odhadom a často je dvoj až 10 násobne predražená oproti tomu, čo by vygenerovala regulárna súťaž.

A aké sú dôvody na realizáciu verejného obstarávania takýmto spôsobom? Prvý dôvod snáď asi nemusím vysvetľovať. Keď viete dopredu víťaza obstarávania, tak nie je problém sa s ním „dohodnúť“. Druhý dôvod je to, čo sa nazýva informačná asymetria. IT firma dokáže svojimi argumentmi presvedčiť úradníkov, že toto je ten správny postup. A keďže sa odvoláva na autorský zákon, a úradníci často nevedia posúdiť opodstatnenosť ich tvrdenia, tak pristúpia na túto formu realizácie obstarávania.

Vrátim sa teda k pôvodnej otázke. Je možné obraz, ktorý ste nenamaľovali, ale len zarámovali a zavesili na stenu, vydávať za vlastné autorské dielo? Ak teda obraz vymeníte za SW, tak sa zdá, že niektorým IT firmám to vôbec nerobí problém, aj keď práve tým porušujú autorský zákon. No a keďže tým dosiahnu aj finančný prospech, zrejme je to aj na nejaký ten paragraf.

A ako tomu zabrániť? Jednoducho. Stačí jedno odporúčanie pre všetkých úradníkov zodpovedných za proces verejného obstarávania v štátnej správe. Ak vám nabudúce donesú z IT firmy čestné vyhlásenie o autorských právach k dielu, tak požiadajte aj o licenčné zmluvy SW, ktoré tvoria samotné údajné dielo. A dajte ich posúdiť vašim právnikom.

Veľmi sa mi páči návrh Najlepší z možných svetov a koncept hodnoty za peniaze. To sú presne také rebelantské odporúčania pre štátnu správu, o akých aj ja občas píšem. Avšak na to, aby to mohlo fungovať, je potrebné opraviť niektoré systémové zlyhania (system errors). Lebo hodnotu za peniaze môžeme dostať iba vtedy, ak je možné vybrať si akú hodnotu za aké peniaze chceme dosiahnuť.

Nechcem tu vyťahovať konkrétnu zmluvu. To nechám na investigatívnych novinárov. Už aj toto stačí na to, aby ma v niektorých IT firmách nemali radi. Na druhej strane, keďže je možné, že sa otvorí priestor v súťaži iným firmám, tak tam ma snáď budú mať radšej. :) A štát ušetrí zopár miliónov €, čo sa prejaví v znížení daní, resp. znížení zadlženia štátu. :) :) No to som už asi prehnal s tým idealizmom. Ale všetko sa dá, keď sa chce. A dokonca aj v štátnej správe.

Teraz najčítanejšie

Miroslav Hlohovský

Celý profesijný život sa venujem riadeniu IT a digitálnym službám a zdieľam svoje skúsenosti cez poradenstvo, školenia a najnovšie aj v rámci celosvetovo rozšírených „best practice“ ITIL4. Preto sa snažím problémy a riešenia v tejto oblasti priblížiť aj trošku zrozumiteľnejším jazykom formou blogov.