Denník N

O čom naozaj svedčia výsledky referenda?

Ako to už býva zvykom po každom hlasovaní, všetci deklarujú víťazstvo. V skutočnosti referendum ukázalo iba našu ľahostajnosť voči nástrojom demokracie.

(dez)Interpretácie referenda

Pri hodnotení slovenských žiakov základných a stredných škôl sa často objavuje výhrada, že nedokážu čítať texty s porozumením. Bohužiaľ, tento nedostatok sa u niektorých jedincov vekom nijak nezlepšuje. Snáď len takto by sa dali vysvetliť slová pána Chromíka („Referendum je už teraz úspešné,…“) ,Inštitútu ľudských práv, ktorý na svojom Facebookovom profile zverejnil dúhovú mapku Slovenska s popisom „Slovensko je za práva LGBT ľudí“ a mnohých ďalších „víťazov“. Výsledok referenda v skutočnosti nedokazuje víťazstvo ani jednej strany.

V prípade Aliancie za rodinu treba posúdiť, čo bolo cieľom tohto referenda. Pokiaľ bolo cieľom, aby ľudia rozhodli o konkrétnej úprave daných tém, potom je referendum jasným a značným neúspechom. Pokiaľ však išlo organizátorom o rozvírenie nenávisti, polarizáciu spoločnosti a získanie mediálneho priestoru, potom možno referendum považovať za úspech.

Pre LGBT komunitu rovnako platí, že referendum nemožno považovať za úspech. Za ich práva totiž nehlasovalo  79%, ako ukazuje mapka od Inštitútu ľudských práv, ale iba zhruba 1% oprávnených voličov (práve toľkí odpovedali na referendové otázky záporne).

O čom teda svedčí referendum?

Napriek rôznym názorom, že výsledkom referenda Slovensko ukázalo svoju vyspelosť, celý referendový ošiaľ od počiatku až po koniec podáva dôkaz o nezrelosti a zaostalosti slovenskej demokracie.  Vo vyspelej liberálnej demokracii by v prvom rade nikomu nenapadlo iniciovať referendum zasahujúce do práv určitej skupiny občanov. Pokiaľ by však k tejto situácii došlo, spoločnosť by sa mobilizovala aby povedala jasné „nie“. Obidve strany by prezentovali vecné argumenty, verejne by diskutovali a vyzývali voličov k účasti a vyjadreniu svojho názoru. Vo výsledku by sa zúčastnilo 55-60% voličov, ktorí by pomerne výraznou väčšinou odmietli dané otázky.

Na Slovensku sme však mohli sledovať úplne iný vývoj. Referendum bolo iniciované, v jeho prospech bola vedená rozsiahla kampaň, ktorá deformovala fakty a namiesto vecnej diskusie útočila na city. Protistrana sa odmietla zapojiť do debaty a od začiatku sa zamerala na bojkotovanie referenda. Vo výsledku väčšina národa strčila hlavu do piesku a odmietla priamo vyjadriť svoj názor. Veď čo ak by sme prehrali? To je také slovenské…

Kam smeruje slovenská demokracia?

Budovanie demokratickej kultúry po desaťročiach neslobody je dlhý a strastiplný proces. Hovorí sa, že kto za demokraciu nebojuje, ten si ju nezaslúži. Demokracia však neznamená to, že zaplníme námestia a vykrikujeme heslá. Demokracia sa musí prejaviť najmä našim záujmom o verejnú diskusiu a následným vyjadrením názoru prostredníctvom hlasovania. Pokiaľ relevantní politickí a spoločenskí aktéri verejne vyzývajú k neúčasti na referende, potom nemožno očakávať že sa demokratická kultúra na Slovensku niekedy posunie vpred. Práve uskutočnené referendum teda nemá žiadnych víťazov, avšak samotný nástroj mnohými ospevovanej priamej demokracie utrpel drvivú porážku.

Teraz najčítanejšie