Blog302 zobrazení

Humanizmus vs. Oportunizmus

Marko ČiernyMarko Čierny
Zdieľať

Veľmi dávno bežal dostihový kôň, na ktorého si niektorí vsadili. Ten kôň nevyhral, no napriek tomu tí, ktorí si naň stavili, stále veria, že bol najrýchlejší. Je to paradox viery – nie vždy potrebujeme dôkaz, aby sme niečomu verili, stačí, že chceme veriť. Na tomto svete má každý svoju „čiastočnú pravdu“, fragment reality, ktoré prispôsobí svojim potrebám. Niekedy je však táto pravda tak rozriedená, že stratí svoj pôvodný význam, až sa z nej stane len ilúzia.

Niektorý kôň možno ani nikdy nedobehol do cieľa. Niekto ho ale videl bežať, aj to môže stačiť, aby sa stal legendou. Stačí, ak niekto silno verí v jeho potenciál, bez ohľadu na fakty. Viera má svoju zvláštnu moc – vie dať hodnotu aj tomu, čo v skutočnosti nemá skoro žiadnu.

Politické a spoločenské príklady

Ako je možné, že nový americký prezident bol súčasťou Independence Party, potom Reform Party, neskôr sa stal demokratom a nakoniec skončil znova ako republikán? Ako môže predseda sociálnodemokratickej strany vystupovať na konzervatívnom podujatí? Odpoveď je jednoduchá: príležitosť. Títo majstri oportunizmu majú talent vycítiť, odkiaľ práve vietor fúka, a prevrátia kabát podľa toho, čo im prinesie najväčší úžitok.

Nedostatok integrity sa často maskuje ako adaptácia. Oportunizmus je v skutočnosti adaptácia – ale nie pre dobro spoločnosti či civilizácie, len pre vlastný prospech jednotlivca (a jeho najbližšieho okolia, aj to iba ak je lojálne). Oportunista však nemôže uspieť sám. Potrebuje ľudí, ktorí sú ochotní sa „prispôsobiť“ spolu s ním, podporiť zmenu status quo ale potrebuje aj takých ktorí ostanú pasívni ak sa nechcú pridať. Tí, ktorí vnímajú len súčasné negatíva, sú náchylní podľahnúť ilúzii, že každá zmena prinesie iba výhody – bez toho, aby si uvedomili možné riziká a mínusy toho čo by si želali.

Možno by bolo múdrejšie, keby sa spoločnosti menili evolučne a nie revolučne. Evolúcia však oportunistom nevyhovuje – ak by zmeny prichádzali pomaly, už by oportunisti neboli „činidlom“, ktoré urýchľuje reakcie. Oportunisti sa vždy snažia „evolučnosť“ potláčať, pretože potom im náhle a radikálne zmeny umožňujú získať moc a vplyv.

Podobné otázky vznikajú aj pri technologických magnátoch. Prečo je Bill Gates terčom toľkých konšpiračných teórií, zatiaľ čo Elon Musk si môže dovoliť omnoho viac a stále si udržiava priazeň verejnosti? Gates neprekážal, kým Microsoft zostával technologickým monopolom a gigantom. Problém nastal až vtedy, keď sa začal venovať filantropii a globálnym problémom. Zrazu sa stal symbolom podozrenia, že chce ľuďom viac ublížiť, kým snahy o zlepšenie sveta ostali nerozoznané.

Možno je to tým, že humanizmus často pôsobí blahosklonne, to však neznamená, že je blahosklonný – niekedy od nás vyžaduje sebareflexiu a zmenu vlastného správania. Naproti tomu tí, ktorí šíria nenávisť alebo cynizmus, majú jednoduchšiu úlohu: nechcú nás motivovať k lepšiemu správaniu, chcú len potrestať a nájsť vinníka (a niekedy si ho aj vymyslieť a spáliť ako pálime Morenu na jar). Oportunizmus tak víťazí práve vtedy, keď je verejnosť ochotná odpustiť chyby tým, ktorí jej dávajú jednoduché odpovede, a potrestať tých, ktorí ju nútia zamyslieť sa nad vlastným svedomím a vyzývajú k zmenám, ktoré majú svoju cenu a nemusia ju platiť iba iní.

Oportunizmus ako úprimnosť?

Niektorí vnímajú oportunizmus ako formu surovej úprimnosti. Ak niekto sleduje len svoj vlastný záujem a priznáva to, možno ho považovať za autentického – aspoň nepredstiera. Na druhej strane, je úprimné „prezliekať kabát“ podľa toho, čo si vyžaduje spoločnosť? Nie je to skôr hra na maskovanie vlastných cieľov?

Tragikomédiou modernej doby je, že čoraz väčšia antisystémovosť túži byť súčasťou systému, alebo dokonca celý systém ovládnuť. V momente, keď sa to stane, prestáva byť antisystémová. Tí, ktorí vyslovili sympatie a podporu aby hádzali iných cez palubu, často skončia ako ďalšie obete toho istého systému a v podobnom duchu. Dali svoj hlas, svoju vieru, svoje presvedčenie, ale to ich nezachrání, sami vytvorili precedens. Oportunisti to nikdy nerobili pre nich, len preto, aby im naivní zverili svoju moc.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že humanizmus a oportunizmus sú len dve rôzne stratégie prežitia – dve strany tej istej mince adaptácie. V skutočnosti však predstavujú dva odlišné prístupy k tomu, ako človek reaguje na výzvy sveta. Jeden je zameraný na dlhodobé dobro všetkých, druhý na okamžitý prospech jednotlivca.

🟢 Humanizmus: Motor dlhodobého pokroku

Humanizmus je založený na princípoch úcty k dôstojnosti človeka, etickej zodpovednosti a spoločného dobra. Podporuje:

  1. Spoluprácu a solidaritu – Humanistické hodnoty vedú k tvorbe spoločností, ktoré prosperujú prostredníctvom vzájomnej pomoci, nie vzájomného využívania.
  2. Dlhodobý pokrok – Technologické, sociálne či vedecké inovácie, ktoré vznikajú z úprimnej snahy o zlepšenie života všetkých, sú udržateľnejšie a menej deštruktívne.
  3. Sebareflexiu a rast – Humanizmus nás núti klásť si ťažké otázky o našich činoch a ich dôsledkoch, čo vedie k osobnému i kolektívnemu rastu.

Keď sa spoločnosť riadi humanistickými zásadami, jej cieľom nie je len prežiť, ale prekvitať ako celok. Dôraz na empatiu a etiku vedie k stabilite a skutočnému pokroku.

🔴 Oportunizmus: Krátkodobý zisk, dlhodobé riziko

Oproti tomu oportunizmus je stratégia okamžitého prispôsobenia – rozhodnutie, ktoré síce môže priniesť rýchly zisk, no často na úkor druhých alebo budúcnosti. Tento prístup je nebezpečný pre niekoľko dôvodov:

  1. Erozuje dôveru – Oportunista často mení svoje zásady podľa výhodnosti, čím narúša dôveru v medziľudských aj spoločenských vzťahoch.
  2. Posilňuje nerovnosti – Keď každý sleduje iba vlastné záujmy, silní využívajú slabších a rozdiely medzi jednotlivcami a skupinami sa prehlbujú.
  3. Brzdí dlhodobý pokrok – Zameranie na krátkodobý zisk vedie k plytvaniu zdrojmi, prehliadaniu dlhodobých dôsledkov a potláčaniu evolučných zmien v prospech rýchlych, ale nestabilných riešení.

Oportunizmus môže viesť k cyklom kríz, v ktorých sa výhody okamžitého úspechu nakoniec obrátia proti spoločnosti ako celku.

⚖️ Prečo je humanizmus nevyhnutný pre prežitie ľudstva

Zatiaľ čo oportunizmus môže zabezpečiť prežitie jednotlivca v konkrétnej situácii, iba humanizmus umožňuje prežitie celého druhu v dlhodobom horizonte. Ľudská civilizácia je postavená na kooperácii a zdieľaní poznania – základných humanistických hodnotách.

Ak by sa väčšina spoločnosti riadila oportunizmom, skončili by sme v prostredí, kde:

  • Vzťahy sú založené na nedôvere.
  • Moc je sústredená v rukách tých, ktorí sa neboja porušovať pravidlá.
  • Inovácie slúžia úzkym záujmom namiesto toho, aby posúvali celé ľudstvo vpred.

Naopak, ak ľudia uprednostnia humanizmus, vznikne stabilná spoločnosť, ktorá je schopná čeliť globálnym výzvam – od klimatickej krízy až po technologickú zmenu – s rešpektom k dôstojnosti každého jednotlivca.

💡 Činidlo skutočného pokroku

Oportunizmus môže byť katalyzátorom zmeny, ale iba humanizmus je tým správnym činidlom, ktoré premieňa aj rýchle reakcie na dlhodobé riešenia. Namiesto krátkodobých ziskov ponúka udržateľné hodnoty a smeruje nás k tomu, aby sme boli nielen adaptabilní, ale sa aj priblížili niečomu čo by sa dalo označiť ako zodpovednosť alebo múdrosť.

Ak stratíme hodnoty, stratíme aj smer, a hoci môžeme prežiť, riskujeme, že prestaneme rozlišovať, čo je správne a čo nie. – A áno, mnohým sa to už bohužiaľ stalo.

…

Marko ČiernyMarko Čierny

Blogy