svet v ktorom nie je voda
v ktorom sa láska stratila

v ktorom ostala ľudskosť
iba v myšlienkach

deň čo deň šokuje
najviac tí, ktorí majú svoj vek

ako ľahko si ich kráľovná
vždy odvedie

k zmiereniu, k pravde
k vlastnostiam ľadu

podľahnúť jej úsmevu
so sklíčkom v oku

ako si hýčka, hodnoty
– sladkosti a hračky

vo vetre sa opakujú
stále, nekonečne, dookola

veci, ktorým chcú veriť
a tak im veria

šeptajú k nim, uspávajú
aby sme sa svojho tepla vzdali

aby sme svet zachránili
zabudnutím

a Biela tma
v Bielej tme skoro každý krok je slepý

kto by sa unúval vykročiť a hľadať
tam niekde osamote, do prázdnoty

na tom jednom mieste
kde radšej prečká
kde umrzne

voľba, ktorá dlho zdala sa ako správna
keď dôvody v cudzie prevážili nad objatím