Denník N

Potrebujeme viac Demokracie a viac Zodpovednosti

Európske voľby, parlamentné voľby, prezidentské voľby, krajské voľby, komunálne voľby a možnosť referenda. Niekomu by sa mohlo zdať, že je tých volieb až až. Opak je však pravdou. Demokracia je síce rozhodovací proces, ale demokracia zúžená len na voľby do zastupiteľských orgánov, konajúce sa raz za čas, nemusí stačiť. Aby sa mohla občianska spoločnosť plnohodnotne rozvíjať potrebuje viac demokracie a samozrejme aj viac zodpovednosti.

Zdroj: https://frontoldal.wordpress.com

Na Slovensku to miestami pripomína Wonderland. Každý by chcel o všetkom rozhodovať, každý pozná ten správny recept, nikto sa nemýli, ale zato paradoxne nikto nechce niesť za nič zodpovednosť. Občania vyjadrujú svoju vôľu vo voľbách, najčastejšie raz za 4 roky. Zapoja historickú pamäť, skúseností z existencie Slovenskej republiky, zvážia pre a proti a rozhodnú sa najlepšie ako sa len dá.

Kiež by. Nie len v posledných voľbách sme mohli byť svedkami toho, že sa populácia chová viac emocionálne ako racionálne. Viď Kotleba 8%Kollár 6%. Opomenúť nemôžeme ani Banskobystrický kraj, kde sa schyľuje k re-electu župana. Ale vráťme sa späť k pointe. Občania Slovenska sú síce značne emocionálni, ale za to nie sú hlúpi. Krátka existencia nášho slobodného štátu nás viac-menej núti byť tvrdohlavými, núti nás dupať za lepšie zajtrajšky. Predsa len je čo doháňať. Lenže na to, aby sa zo Slovenska stal skutočne hrdý, moderný, progresívny a demokratický štát je potrebné prihodiť si v oblaku práv na plecia aj nejakú tú zodpovednosť.

#1 Zmena volebného systému

Ako prvé je potrebné vysporiadať sa s Mečiarovou reformou jedného volebného obvodu. Jeden volebný obvod znamená, že v parlamentných voľbách volíme kandidačné listiny politických strán a tým viac-menej aj fixné poradie kandidátov od 1 do 150. S vysokou pravdepodobnosťou sa do parlamentu dostanú len tie mená, ktoré sú na najvyšších miestach kandidátky. Samozrejme vyskytujú sa aj výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Problém je ten, že v NR SR nemáme zastúpených ľudí priamo z regiónov. Pochádzam z okresu Poltár a až na prípad Ivana Gašparoviča, ktorý mal už v tom čase na listene uvedenú Bratislavu, sa do NR SR za 25 rokov z môjho okresu nedostal nik. A to neplatí len pre okres Poltár, ale aj pre iné, malé, „znevýhodnené“ okresy. Človek sa potom môže ťažko zbaviť dojmu, že poslanci v Bratislave vlastne rozhodujú o nás – bez nás, čo určite nepomáha demokracii a ani občianskemu povedomiu. No schválne, komu sa mám v prípade problémov v okrese posťažovať? Bratislavčanovi, ktorý nemá absolútne poňatie ako sa žije v malom chudobnom regióne? Asi ťažko..

PRÍKLAD: Počet poslancov v NR SR (150) by mohol zostať zachovaný. Potrebná by však bola zmena spôsobu voľby. Povedzme, že 71 poslancov by sa volilo tak ako dnes, prostredníctvom kandidátnych listín politických strán a ostatných 79 poslancov by sme si volili v každom okrese zvlášť. Za každý okres jeden poslanec. Tým by sme dosiahli odzrkadlenie vôle občanov Slovenska ako celku, ale aj regionálne zastúpenie z okresov, čím by sme politiku priblížili  ľuďom v regiónoch. Tento volebný systém sa označuje ako zmiešaný a podľa môjho názoru by bol pre Slovensko vhodnejší ako ten aktuálny.  V prípade potreby by sa mohol počet poslancov v parlamente navýšiť, alebo pomer poslancov z regiónov upraviť.*

#2 Priamo volený okresný šéf polície – „Šerif“

Neprejde týždeň, aby som nepočul niekoho sťažovať sa na políciu. Ako arogantne sa „muži zákona“ správajú k občanom, ktorých majú chrániť a ktorým majú pomáhať. Často od ľudí počúvam, že dostali pokuty za také banality, ktoré by im ani vo sne nenapadli. Niekedy sa vraj zdá, že pokuty vyberajú kvôli nejakým limitom, kvótam, alebo preto aby si navýšili odmeny. A samozrejme keď ich voláte, aby vám prišli pomôcť hľadajú najrýchlejšiu cestu ako sa z toho vyvliecť. Tak isto často počúvam aj frázu česť výnimkám. Sám som sa stretol s podobne arogantným správaním zo strany polície, ale tiež musím uznať česť výnimkám, ktoré držia morálnu úroveň policajného zboru.

Vráťme sa však k podstate. Existuje mienka ľudí, že by sa policajti mali správať inak, že by nemali ľudí hneď strašiť a pokutovať, ale v prvom rade pomôcť a upozorniť. Slovensko nie je tak bohatá krajina, aby sme si po ceste domov z práce mohli dovoliť nechať 50€ za absurditu. Ak by Slovensko prešlo už spomínanou zmenou volebného obvodu a gro rozhodovania by sa prenieslo na okresy, bolo by logické aby si občania v celo-okresných voľbách volili aj svojho, nazvime to – „okresného šerifa“. Podobne je tomu tak aj v niektorých štátoch USA. Aby sa mohol občan stať šerifom  musí samozrejme spĺňať určité kritériá stanovené zákonom. Okresný šerif by mal mať zákonom stanovené funkčné obdobie a na miesto ministrovi vnútra by sa zodpovedal priamo občanom v okrese. Ak by občania cítili, že sa k nim polícia správa bezohľadne a arogantne, šerif by sa už v novom volebnom období šerifom nestal. Demokratická kontrola a s ňou spojená zodpovednosť je najlepším krokom k väčšej demokratizácii spoločnosti. Koniec-koncov, možno by sme konečne mali takú políciu, akú naozaj chceme.

Toto sú len malé kroky, ale postupne nás môžu doviesť až k veľkým cieľom. Tento článok je prvou časťou o zvyšovaní demokratického limitu, ktorý naša spoločnosť potrebuje, aby sa mohla ďalej vyvíjať. Pokračovanie zverejním onedlho. Majte pekný deň.

Teraz najčítanejšie

Igor Melicher

Podpredseda Mladých sociálnych demokratov (MSD). Politológ. Sociálny demokrat. Ľavičiar. Pokrokový. Školstvo. Veda, výskum a technológie. ;)