Ticho počas priestoru na otázky. Prečo sa študenti nepýtajú?

Po skončení prednášky sa vyučujúci obzrie po aule a spýta sa, či má niekto otázky. Ostáva ticho. ,,Tak dobre, môžete ísť.“ Slová prednáška a aula môžeme nahradiť slovami hodina či trieda a z vysokej školy sa dostávame aj do deja na základnej či strednej škole.

Keď sa na našej fakulte  organizuje prednáška so špeciálnym hosťom, ktorého sme pozvali ako spolok študentov, pred podujatím sa stretneme a dohodneme sa, že si každý z nás vymyslí otázku. Niekedy sa to stáva takto: po skončení prednášky, ktorá sa často krát týka aj súčasných dôležitých tém, ostáva ticho. Moderátor sa teda spýta otázku navyše. Ešte raz vyzve publikum, študent zo spolku sa teda spýta nachystanú otázku, nech to nevyznieva hlúpo.

Sledujúc neochotu spolužiakov pýtať sa – a niekedy aj demotiváciu vyučujúcich viesť študentov k tomu, aby im otázky položili, kladiem si otázku ja: ,,Prečo sa nepýtame?“

Strach jednotlivca: nechce sa cítiť hlúpo pred ostatnými, k čomu ho môže viesť pocit – kto sa pýta otázky, niečomu nerozumie – aj keď jeho motivácia k otázke môže byť zapríčinená hlavne tým, že sa o tému zaujíma a chce o nej vedieť viac.Pri výchove malých detí sa stretávame s tým ako rodič povie, že dieťa kladie hlúpe otázky, alebo sa pýta príliš veľa – tým môže pretrvať názor, že položiť otázku je vyslovene zlé. So strachom súvisí aj postoj počkám, kým sa niekto spýta prvý, najmä vo veľkých kolektívoch. Študent, ktorý sa niečo chce opýtať teda čaká na iného študenta, aby nemusel ako prvý prerušiť ticho.

Postoj učiteľa: Pri vysvetľovaní zložitejšieho učiva sa môže stať, že postoj jeho jasne signalizuje, že žiaci výklad musia na prvý krát pochopiť. Ak zareaguje na položenú otázku podráždenou odpoveďou, vyjadrí sa, že žiak niečo nepochopil, triedu demotivuje. Žiaci sa začnú báť, aby by ich učiteľ svojou odpoveďou nezhodil a aby nevyzerali hlúpo. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa študenti nepýtajú otázky a je zapríčinený vyučujúcim, môže byť fakt, že výklad je jednoducho nudný a nepodnecuje tých, čo počúvajú, k premýšľaniu nad danou témou.

Nezáujem kolektívu: blíži sa koniec prednášky, ostáva len veľmi málo času a študenti sa kolektívne tešia na to, že skončí. Jednotlivec s otázkou sa môže obávať toho, že bude označený za niekoho, kto zdržuje svojimi otázkami. Situácia, kedy sa študent spýta otázku a v dave počuť ruch, ktorý signalizuje, že nejakú skupinu študentov to otrávilo, alebo dávajú inak najavo, že už chcú odísť a nepočúvať odpoveď na otázku, vytvára prostredie v ktorom študent nad otázkou radšej ani nepremýšľa.

Nezáujem študenta: dianie na hodine alebo prednáške ho nezaujíma – nie zo zapríčinenia vyučujúceho, ale z dôvodu, že sa venuje iným veciam (mobilný telefón, vyrušovanie s ostatnými), nepremýšľa nad danou tematikou a teda sa ani nemá čo spýtať. Nemusí to byť spôsobené len aktuálnym nezáujmom na hodine, ale aj nepripravenosťou, ktorá spôsobuje, že študent má ešte menej znalostí ako by mal mať a vzhľadom k tomu, že si to uvedomuje, sa radšej nič nepýta.

Otázky netreba: téma je jasná, komplexná, nie je potrebné klásť otázky – napríklad pri témach, v ktorých sa nedá nejakým spôsobom filozofovať alebo nazerať z iného uhla.

Napriek tomu, že situácia, v ktorej otázky netreba môže vyzerať ako ideálna, otázky vo vyučovacom procese sú prínosom pre študenta aj pre vyučujúceho. Keď je študent motivovaný položiť otázku, nad témou viac premýšľa, analyzuje napríklad to, čo nebolo povedané a malo byť, premýšľa nad konkrétnymi prípadmi, chce vedieť viac. Tým, že sa spýta otázku pred spolužiakmi, sa tiež učí vystupovaniu na verejnosti a prezentácii samého seba. Pri formulovaní vhodnej otázky, ktorú si pokladá najprv sám sebe vo vlastných myšlienkach, sa cvičí vo vlastnom prejave a štylistike. Podľa toho, aké otázky sa pýtajú študenti, môže vyučujúci dostať akúsi spätnú väzbu o tom, aké informácie odovzdal a či boli dostačujúce, prípadne sa tak dozvie, aké bližšie informácie zaujímajú študentov v danej problematike. Ak sa vyskytne mnoho otázok, ktoré vypovedajú o tom, že tému študenti nepochopili, je jasné, že téma nebola dobre alebo zrozumiteľne vysvetlená. K tomu, aby  vyučujúcim procesom nebol monológ, ale dialóg so študentom, je dôležitá motivácia alebo akési povzbudzovanie k otázkam, ktoré však nesmie pôsobiť ako nutnosť.

Pracovať na tom, aby sme sa viac zaujímali o tom, čo sa okolo nás deje a hovorí, môžeme pracovať všetci. Študenti, učitelia, profesori aj rodičia.

Zdroje:

www.quora.com/Why-dont-college-students-ask-questions-in-class, www.creativityland.ca/why-people-dont-ask-questions/, www.bygpub.com/eot/eot2.htm, www.flickr.com/photos/us_mission_canada/14290009691