vyšla si von
tam kde sú hviezdy
nech si ich nazbiera – kamienky
do dlaní

s niekým sa stretnúť
pri rieke minúť
spomienku, ktorú vytiahne

vždy trochu pozmení – vráti
kým, keď sa k nej
znova
dostane

až myšlienka opustí
a pocity, stratia sa
len tak nezmyselne ráta
svetlá
zažnuté okná
vlak, ktorý sa míňa
preč

čo opustí
smútok, ktorý sa nedožije rána
počká na lúče

vždy keď sa mihá
strom za stromom
dlhé pláne
hory
svet

a niekde tam žijú ľudia
každý niečo iné
čo nikomu nepovie