Denník N

Mýtus o stopercentnej matke

Keď firma Apple v roku 2014 predstavila aplikáciu Health, ktorá dokázala sledovať rôzne telesné funkcie, zabudla na jeden „detail“, ktorý sa týka polovice populácie. Zabudli na menštruáciu. Aplikácia neobsahovala menštruačný kalendár. Ako sa to mohlo stať? Veľmi jednoducho. Tím, ktorý pracoval na aplikácii, bol čisto mužský.

Pre mňa je to výborná paralela na situáciu, keď poslankyni Simone Petrík neumožnili vojsť do pléna s bábätkom v šatke. Pretože moja prvá myšlienka bola veľmi jasná: Ak parlament nechápe základné veci týkajúce sa materstva, ak odsudzuje pracujúcu matku, ak jej kladie prekážky, ako tento zákonodarný orgán môže vytvárať právne podmienky na to, aby bol život pracujúcich rodičov jednoduchší a lepší všeobecne? Nemôže, lebo je úplne mimo realitu toho, čo rôzne skupiny ľudí na Slovensku potrebujú.

To ma však neprekvapilo. V parlamente sedí množstvo poslancov, ktorí majú za sebou minimálne reálne výsledky, ale v politike ich dlhodobo drží ich veľké ego, dobrá rétorika a naša silne patriarchálna spoločnosť. Ich odtrhnutie od reality je veľké a vôľa urobiť niečo naozaj pre túto krajina je už dávno zabudnutá. Ukážkový príklad je Béla Bugár.

Keďže sa naša spoločnosť veľmi rada delí a polarizuje, vyvstali z celej záležitosti dva hlavné tábory:

  • Nech sedí doma na zadku a venuje sa dieťaťu (a domácnosti a manželovi), čiže nech je 100 %-ná matka.
  • Nech sa venuje svojej práci a o dieťa sa stará niekto iný, čiže nech je 100 %-ná poslankyňa (prenesene povedané zamestnankyňa).

Ľudia, ktorí sa ako zamestnanci aj zamestnávatelia, odvolávajú na efektívnosť pracovníka a tvrdia, že s dieťaťom sa nedá sústrediť a podať 100 %-ný výkon, vedia o efektívnosti veľmi málo a pomohlo by im, ak by si prečítali nejaké knihy o produktivite a vedení tímov. Odporúčam knihu Smarter Faster Better, ktorá sa touto témou zaoberá. Dočítajú sa k tomu, že efektívny pracovník je ten, ktorý je spokojný pracovník.

Oveľa zaujímavejší je však tábor, ktorý hovorí, že žena sa má dieťaťu venovať na 100 %. Doteraz som neprišla na to, čo tým myslia. Že mu má venovať plnú pozornosť každú jednu sekundu, keď je bdelé? Nenechať ho hrať sa samé ani minútu? Robiť mu animátora? Vymýšľať podnecujúce hry a aktivity? To sa tým myslí?

Ak áno, kedy má žena potom navariť, upratať, oprať, požehliť (pokiaľ nemá výpomoc, alebo to nerobí jej partner)? Aha, keď dieťa spí, je odpoveď diskutérov. No, dobre a kedy sa žena môže venovať sama sebe, kedy si môže prečítať knihu, pozrieť film, stráviť čas s partnerom? Alebo v momente, keď sa žena stane matkou, prestáva byť ženou s potrebami, prestáva byť partnerkou?

Na to sa zas nájde argument, že varenie, upratovanie, pranie, žehlenie spadajú po pojem 100 %-ná matka. Je to síce práca, ale keďže nie je platená, tak to práca vlastne nie je. Ale pritom práca je aj vychovávanie dieťaťa aj domáce práce. To, že nie sú finančné ohodnotené, je historický dôsledok patriarchálnej spoločnosti, v ktorej bola donedávna hodnota ženy len v rodení potomkov a starostlivosti o ne a domácnosť. Keď boli ženy zapojené do (plateného) pracovného procesu, ich hodnota v spoločnosti stúpla – lebo však už zarábajú. Ale starostlivosť o deti a domácnosť zostala stále nezaplatená a tým pádom aj bezcenná.

Vyjadrenia o podpore rodín sú len prázdnymi slovami, pretože na Slovensku nemajú ženy skutočnú možnosť voľby bez toho, aby boli odsúdené. Ak idú do práce tri mesiace po pôrode, sú považované za karieristky. Ak ostanú doma tri roky s dieťaťom, sú považované za lenivé. Ak si zoberú dieťa do práce, tak počujeme, že ohrozujú zdravie dieťaťa a rozptyľujú kolegov. Pritom každá matka robí to najlepšie pre dieťa. A to vrátane toho, že napĺňa svoje potreby, lebo ak matka nie je spokojná, verte tomu, že sa to prejaví práve v tej starostlivosti o dieťa.

Drvivá väčšina žien pritom berie ohľad na svoje okolie. Problém je skôr v tom, že okolie neberie ohľad na deti a rodičov. Spoločnosť je netolerantná a netrpezlivá voči deťom, a tak sa každá požiadavka na zlepšenie prostredia pre deti a rodičov berie ako nepotrebná, prehnaná až hysterická.

Dobrá správa je, že na Slovensku predsa len existuje množstvo ľudí a firiem, ktorí sú voči rodičom ústretoví. A ukázať, že to je správna cesta, chceme prostredníctvom akcie Vezmite svoje dieťa do práce. Či už ste zamestnanci, zamestnávatelia, pracujete z domu alebo sa staráte doma o deti (a popritom upratujete, varíte, nakupujete, periete atď.), ukážte, že pracovať s deťmi sa dá. Ukážte, že čo pre vás znamená byť 100 %-nou matkou a 100 %-ným otcom.

Poznámka: Ďalšie argumenty typu, že predavačky či ženy za pásom si nemôžu zobrať dieťa do práce vychádzajú síce z reality, ale: 1. Existuje množstvo profesií, kde zobrať dieťa do práce na určitý čas je možné a množstvo firiem to umožňuje a podstata veci nie je o jednej konkrétnej situácii, ale o podpore rodičov celkovo. 2. Že sme krajina výrobných liniek a slabo zaplatených predavačov v pokladni je priamym dôsledkom toho, že vláda dlhodobo zhoršuje podnikateľské prostredie, ktoré nepraje práve živnostníkom, malým a stredným firmám a inovatívnym firmám, ktoré sú ťahúňmi ekonomiky aj zlepšovania pracovného prostredia.

Obrázok: Autorka maľby je Lucia Dovičáková, ktorá práve vystavuje v Krokus Galeria.

Teraz najčítanejšie

Veronika Pizano

Pracujem v oblasti marketingu, v súčasnosti vo vydavateľstve W Press, ktoré vydáva časopis .týždeň. Som členkou tímu MONO.sk.