Naštvi svojho nácka. A ďalej?

Náckovia sa mýlia, treba ich opraviť, s takouto iniciatívou prišiel Denník N včera. A je to pravdivé a je to vtipné, len je to aj zbytočné. Voliči Kotlebu robia gramatické chyby a my ich vieme opraviť, čiže sme lepší. Tie najlepšie kusy, rozumej tých najhlúpejších z nich, navyše môžeme poslať na mailovú adresu, kde si z nich urobíme krásnu galériu a potom ich vystavíme.

A hlupáci budú mať mená. A my budeme spokojní. A oni budú u svojich za hrdinov. A inak? No inak nič.

Bez debaty – všetci sme ešte stále tak trochu v šoku z výsledkov volieb, mnohých nás desí tá špina, ktorá sa zrazu vyvalila zo všetkých zákutí. Verejná diskusia sa nám každým dňom mení pred očami. Ešte stále len tápeme, nikto poriadne nevie, čo robiť. Ad hoc pokusy; dobré mienené, ale ad hoc. Ani pri najlepšej vôli však neviem, ako opravovanie pravopisných chýb zmení Kotlebových voličov. Alebo čokoľvek iné.

Ešte stále sa len snažíme dohodnúť, odkiaľ sa Kotleba nabral. 27 rokov frustrácie, štandardní politici, chudoba, pocit vylúčenia, rasizmus, antisemitizmus, dal som to len narýchlo, vyberte si tri, môžete aj viac. Dokonca ani dohodnúť sa nemusíme, ale – vidíte tam niekde pravopis? Nie.

Pravopis je prejavom. Nie forma, ale obsah je problém.

Upozornenie na formu nevyrieši nič, alebo aspoň nič, čo by bolo užitočné, ale aj to by sa dalo prežiť – oveľa horší je efekt. Čo totiž poviete štandardnému, priemerne pravopisne zmätenému voličovi Kotlebu, keď ho opravíte?

Že je idiot, presne to.

Že za nič nestojí, že je nula, že nielen zle volil, ale ešte ani písať nevie. Nie je ako vy, nepatrí medzi vás. Vedel, že média sú proti nemu, veď kedy bol Kotleba v prieskumoch? Nikdy, až kým sa nedostal do parlamentu, teraz v ňom je, a odvtedy tiež všetci nerobia nič, len naňho kydajú. A teraz dokonca tie špinavé médiá priamo nabádajú na to, aby ľudia urážali nielen Kotlebu, ale aj jeho – Kotlebovho voliča.

Môže sa vám to zdať prehnané, ale presne takto to vo svojom prednastavení bude vnímať. Aký je teda, prosím pekne, prínos? Cieľová skupina je kto presne? A napadlo už niekomu, že voliča Kotlebu nejaké pravopisy môžu aj vôbec nezaujímať?

Som presvedčený, že s výnimkou tvrdého jadra sa s voličmi Kotlebu treba rozprávať. Nemusí to byť vonkoncom otázka nesmierneho humanizmu, pokojne to môžeme robiť aj kvôli vlastnému pohodliu, určite sa totiž lepšie žije v štáte, kde štvrťmilióna ľudí nie je hrozne naštvaných. Štát bez naštvaných ľudí zvykne byť stabilnejší.

Treba sa ich snažiť pochopiť jednoducho preto, aby toho Kotlebu už nevolili. Vieme totiž, že na konci toho všetkého Kotleba nič dobré neprinesie tomu nášmu viac alebo menej pokojnému životu a pohodliu.

Čo robíme namiesto toho? Jedným slovom trolling. Nikoho nepoučíme, nikoho názor nezmeníme ani gramatiku nezlepšíme, akurát ho naštveme a urobíme dobre svojmu egu. Lepšie totiž ovládame gramatiku. A? Myslel som si, že – ako mi raz bolo povedané pri rozchode – máme na viac.

Trollovanie nie je hodné novín, nie, ani vtedy, keď sa skrýva za zlepšovanie gramatiky. Je samoúčelné, síce dobre vyzerá, ale inak je aj stratou času.

Robí všetko preto, aby zúčastnených zabetónovalo v ich presvedčeniach. Nás utvrdí v morálnej prevahe a Kotlebových voličov v tom, že sme tí zvláštni ľudia v pochybných povolaniach, ktorí im vôbec, ale naozaj absolútne vôbec nerozumejú. Lebo riešia čo? Pravopis, ktorý je na ich zozname problémov niekde na úrovni HDP Bhutánu.

Výzva na zasielanie screenshotov “toho najlepšieho” je navyše čistou škodoradosťou. Aký bude výstup? Akurát tak vtipná galéria, z ktorej po troch sekundách ostane nanajvýš pocit trápna a smútku. Možno článok, že medzi nami žijú ľudia, ktorí neovládajú pravopis, a to je sotva novinka.

Noviny by namiesto toho mali ašpirovať na niečo viac, takto len upevňujú pocit, že ľuďom viete čo. Ak totiž nerozumejú tomu, že ich úlohou nie je suplovať vtipný fanpage na Facebooku, tak problém leží niekde úplne inde..

Ten skutočný problém totiž nastáva až vtedy, keď noviny rezignujú na tvorbu relevantného obsahu a namiesto toho sa znížia na robenie si srandy z ľudí. Môžeme ho nazvať aj ponižovaním. Je to naozaj to, čomu sa treba venovať?

Ak totiž prijmeme tézu, že tu s nami žije štvrť milióna náckov, ktorým niet rady ani pomoci a teda sa nimi nehodno zaoberať (okrem robenia si srandy), tak si naozaj absolútne nerozumieme. To už nie je ani problém, ale rovno prúser. “Mali sme nápad a nikto ho nestihol zastaviť” je v tom prípade ešte priateľným vysvetlením, všetky ostatné sú horšie.