Denník N

Slovenská výtvarná schíza

„Ozajstná“ pravda okolo KHB a SNG a nejaké to OMG

Predstavme si, že Božena je sprievodkyňa na stanici, má poriadnu robotu, vozí deti do škôlky, platí dane, žije si svoj normálny život v takom normálnom meste. Zuzana tiež, akurát nad tým, čo je normálne, dokáže hodiny filozofovať a koncipovať kvantá textov a iných… nazvime to – výstupov v odvetviach kreatívneho priemyslu. Zuzana je kurátorka, má aj PhD., zaujíma sa o trendy v súčasnom umení. Božena sa pýta, načo je to dobré a na akciu beží zo šichty do Lidlu. Zuzana medzitým dáva vernisážový maratón. Pri momentálnej fascinácii písaním scénarov popri kapučíne ju fascinuje aj normálny svet a kladie si otázku, či bude ešte vedieť byť normálna a na čo je to dobré. A či my, čo tu chceme vzdelávať tú nekultúrnu populáciu, jej máme ešte čo ponúknuť, alebo riešime len pseudokonštruktívne mediálne prestrelky.

Tak poďme si to napísať, nakoncipovať. Úplne prirodzene. Nech to zas nie je hurá inštitucionálna improvizácia na kolene šitá horúcou ihlou pod záštitou Damoklovho meča.

 

Scéna: Zuzana sedí vo vlaku a číta si článok o Kunsthalle Bratislava. Napríklad tento, asi je to pre príbeh jedno.

Božena: Pristúpili?

Zuzana: (podáva lístok – do Viedne, tam je lepšie, ilustračný obrázok napovie)

13139210_10153618073317336_5099323135548937376_n

Božena: Prosím vás, čo to čítate? Nemáte tam dosť galérií? A čo je prosímvás osvetové centrum? Fakt divné slovo. Decká boli v tom novom multiplexe, veď celkom fajn… veď kino, to je vizuálna kultúra, nie? Či kam sa na Slovensku ešte oplatí zájsť? Na obrazy nech ich vezmú zo školy, áno videla som, teraz takí mladí chodia po tých výstavách s vankúšikmi…

Zuzana: No viete, máme národnú galériu, spravuje zbierky, robí výstavy, prevádzkuje knižnicu, skrátka naše kultúrne dedičstvo. Tieto záležitosti nám treba, aby sme poznali našu históriu, a mohli sa pohnúť vpred… ako tento vlak. (niet nad prirodzené dialógy) Tak si teda z daní, sponzorských príspevkov, vstupného a podobne platíme tú nekomerčnú kultúru, ktorá si na seba nezarobí, ale konsenzuálne sa zhodneme na tom, že má právo a nutnosť existencie. No chápem, že vy na železnici už to vnímate príliš z rýchlika, keď aj v mojom obľúbenom Rakúsku galérie trápia finančné suchoty a snažia sa svoje kultúrne bohatstvo prepojiť so štátnym. Inštitúcia má istotu, štát nejakú hodnotu. Tak u nás vznikla napríklad Danubiana, od roku 2012 nezisková verejnoprospešná muzeálna inštitúcia s väčšinovou účasťou štátu. Bola na to skrátka dosť široká podpora a vôľa. A správne by bolo a snáď bude, túto kredibilitu a legitimitu rokmi overovať a nielen tak automaticky trpieť. Ani iné inštitúcie tu neboli odnepamäti, aj národná galéria bola vybojovaná až v roku 1948. No ako to už býva, doby sa menia, s nimi by sa mali meniť aj inštitúcie. V Berlíne bolo napríklad klasické múzeum pošty. Lenže pošta, teda výmena textov a iných posolstiev za posledné roky úplne zmenila technológiu svojho „posielania sa“. Mohli by sa tiež na to vykašlať a donekonečna súkať peniaze do retro múzea pošty (tá budova je dosť veľká, už len kúrenie musí stáť celkom dosť). Nie, oni (kto? asi dostatočná masa podporovateľov v súčinnosti s osvietenými zákonodarcami a výkonnými pracovníkmi) ho prebudovali na úplne súčasnú inštitúciu s názvom Múzeum komunikácie. Tak by „sa“ dala založiť hoc aj samostatná Kunsthalle, pokojne aj 4 naraz, aj premenovať osvetové na svetové, proste čokoľvek, na čom sa zhodne „kritická masa“, chápete?

Božena: Aha, tak veď nech sa to urobí všetko, keď všetci to chcú a robia si tam to umenie a budeme teda tá kultúrna krajina, nie? Prepáčte, rozprávate naozaj veľmi zaujímavo, aj pekné sako máte, mňa už nebaví stále len tá uniforma, ale sú v tej našej spoločnosti isté normy, ktoré je fajn dodržať, pokiaľ sa chcete niekam… dopraviť. No a ja naozaj už musím ísť, robota sa za mňa neurobí.

Zuzana: No super, vy máte aspoň poriadnu robotu, ja som nútená sa teda zamýšľať nad mechanizmami, komunikovať, kooperovať, explikovať a ešte riešiť, čo si o mne pomyslí Fero, že s Jožom máme fakt ale nekompatibilné pracovné návyky, že Dežo zas nakydal na Fera a Jožo Mišovi opitý balil frajerku… Janovi neprídem na vernisáž, nenapíše mi potom v novembri recenziu na moju a som odpísaná.

Božena: Kto vás do toho núti? To ma absolútne nezaujíma, nepoznám ani jedného a sú mi ukradnutí. Veď si založte novú inštitúciu, keď to všetci tak chcú. Bude musieť mať aj riaditeľa, a keď to nebude vedieť, vari sa dá odvolať? Šikovných ľudí chodí po svete veľa. Tak v čom je teda problém?

Zuzana: Vlastne problém je mnohovrstevnatý… a dá sa ešte z takéhoto stavu mysle vrátiť k tej samotnej práci, myslím organizovaniu výstav, písaniu textov, mapovaniu scény, čítaniu literatúry?

Božena: Takurčiteee!

Jedna z týchto osôb je fiktívna. Ale možno ani nie je.

Teraz najčítanejšie