Superpriestory a zeleň XXL: Lido, developerský projekt s príbehom

Bratislava tak, ako mala vždy vyzerať, hlása stránka ďalšej verejnej iniciatívy, ktorá tlačí na bratislavskú samosprávu. V hre je developerský projekt na druhej strane Dunaja – Nové Lido, ktorý umne spája nostalgiu, popularitu tém verejných priestorov a premyslený marketing. Kampaň územného rozvoja, azda prvá svojho druhu na Slovensku, priamo nehovorí, čo postaví. Reagujúc na občanov unavených z nevľúdnej Bratislavy naopak zdôrazňuje, čo nepostaví.

Je konštruovanie identity a dojmu príjemného priestoru cestou ako dospieť ku konsenzu mesta znechuteného z doterajšieho vývoja a záujmami investorov?

Kvázi verejná diskusia / Všetko bude dobré

Prečo stránka nepublikuje čistopis urbanistickej štúdie?, pýta sa architekt Janota na facebooku iniciatívy odkazujúc na plán s vytýčenými ulicami. Profil Nové Lido, podpísaný architektom Jurajom Benetinom, komentuje: „Urbanistická štúdia nie je cieľ, je len jedným z nástrojov a nie práve ideálny na komunikovanie so širším publikom.“ Nové Lido teda začína s tvorbou identity novej štvrte pred zahájením procesu tvroby záväzného územného plánu; do diskusie už predkladá svoji víziu, ktorá má „interaktívne hľadať kvality, ktoré budú prostredie formovať“ (J.Benetin). Nie je iná ako spomenutá urbanistická štúdia, no predstavuje projekt v inom svetle, cez problematiku verejných priestorov.

Iniciatíva sa snaží vyhnúť opakujúcej sa situácii, keď developer predstaví hotový pôdorys, ten sa stretne s nepochopením občanov, ktorí sa sťažujú na zasa ďalšie krabice v meste. Projekt vyvolal diskusiu, čokoľvek to znamená. Zdá sa, že investori sa v Bratislave naučili, že komunikácia s verejnosťou, všeobecné prijatie a obľúbenosť projektu zaváži viac ako čísla a môže nakoniec priniesť väčšie zisky ako pri konvenčnom postupe. Projekt Nového Lida budí pozitívny dojem obojstranných kompromisov.

Vodáci a architekti stojaci za nárhom vybudovať na Lide lagúnu to robia opačne. Magistrátu odovzdávajú petíciu, ktorú volajú verejnou objednávkou a žiadajú svoj nápad zapracovať do územného plánu. Podmanivú kampaň nemajú, ich plán je však vďaka proklamovanej finančnej nenáročnosti jednoducho realizovateľný.

Jedným z cieľov projektu Nové Lido, ktorí spustili (v prvom rade uvedení) architekti Marko, Cigler, Benetin a Grébert a (až v druhom rade) dvojica developerov J&T Real Estate a HB Reavis, je vyvolať bližšie nešpecifikovanú diskusiu o územnej regulácii, kvázi participáciu, v ktorej ide o navodenie konsenzuálnej atmosféry, ešte pred  zverejnením konkrétneho zámeru.

Tá nemá verejne prijať hotový projekt, ale príjemný dojem, ktorý budí ešte pred finalizáciou.

Čo sme vždy chceli, len sme o tom nevedeli

Projekt explicitne zdôrazňuje prepojenie na celomestské štruktúry, čo deklaruje vytváraním cieľa, vitálnej štvrte, kde budú chodiť ľudia. Napojením na iné časti mesta v skutočnosti myslí odsávanie ľudí z nich, proklamuje víziu pešienho pohybu na druhú stranu Dunaja bez starosti o to, kade a po čom. Lido má byť miestom najvyššieho potenciálu, „miesta zázrakov“; grafika symbolmi kruhov ukazuje, ako zjednotí roztrúsenú Bratislavu.

Kampaň rôznymi spôsobmi opisuje víziu Nového Lida ako projektu stimulujúceho kontinuitu na takmer polovici územia Bratislavy. Dôraz sa kladie na spájanie, Lido má prepojiť (nevedno ako) v Bratislave skoro všetko. Na webe projektu je Nové Lido nazývané lepidlom – ktoré zároveň „vyváži centrum“ (vybudovaním ďalšieho centra), prepojí neprepojené, vyrieši nedoriešené, postaví nepostavené.

Ostatne, o výstavbe ako takej sa na blogu zameranom najmä na citlivú tému verejných priestorov nedozvieme nič.

Super a XXL

Kampaň je podmanivá, texty krátke a čítavé. Detinskými ilustráciami a slovami z teleshoppingu hovorí, ako len vďaka tomuto unikátnemu projektu môže mať Bratislava nové pulzujúce vše-centrum. Z druhého brehu Bratislalvy sa má stať Prvý. Nová terminológia tvorcov projektu má aj lingvisticky odlíšiť tento projekt od ktoréhokoľvek iného. V návrhu ide o „superpriestory“, teda nie obyčajné miesta, ale marketingovo nafúknuté verejné priestory, ktoré sme vždy mali chcieť.

Nábrežný park je opisovaný ako „XXL plocha zelene s verejným priestorom“. Inak povedané, park, ktorý tu vznikne, bude verejný. Druhým „superpriestorom“ bude park centrálny. Tušíme, že od parku nábrežného ho oddeľuje akási zástavba.

V príťažlivej grafike výstavbu, teda prvotný zámer investora, reprezentujú dve budovky mimo mierku, parky sú znázornené s množstvom stromov a opticky dominantnejšími ľuďmi na bicykloch.

Centrum, ktoré Nové Lido vytvorí, má byť dvakrát väčšie ako staré centrum na druhej strane rieky, ale pozor – „mentálne bude stonásobne väčšie“ – a to vďaka prepojeniam, ktoré má vytvoriť.

„Prechádzka od Eurovey cez Apollo, Lido Sad Janka Kráľa, a potom späť na druhú stranu rieky po nábreží pred River Parkom, Zuckermandlom až do historického centra a Ružinova môže byť reliatou.“ Dnes sa to zrejme nedá.

Lido má budiť dojem, že je chýbajúcim dielikom skladačky bratislavských verejných priestorov. Silný je aj citový nádych, moment nostalgie. Projekt sa javí, že chce nie pretvoriť, ale len trošku obnoviť zašlý lesk miesta, kde ležať na deke znamenalo byť Bratislavčanom. Spomienkami na minulosť ospravedlňuje komerčnú premenu, ktorú územie zrejme zažije.

Zbavíme Lido významu? Ako uvádza odborník na urbánnu semiotiku L. Kubo, desemantizácia môže pokračovať vyvlastnením jeho názvu, napríklad Sad Janka Kráľa sa pôvodne volal Aupark – (nem.) Lužný park, kým ho developer nepremenil na samolepku, označujúcu nákupný reťazec.

Ako na to v siedmych bodoch

Tvorcovia marketingu novej zóny Lido dopĺňajú víziu názormi odborníkov, ktoré nepublikujú len tak, ale vytvárajú „magazín“. Opisuje vybrané príklady nábreží iných svetových miest, vyjadruje sa k problematike komunít, ale ponúka aj návrh ako zvýšiť atraktivitu predaja verejným priestorom.

Návod „Ako spraviť obchodnú štvrť dobrou obchodnou štvrťou“ na prvom mieste uvádza komfort zákazníkov. Verejné priestory sa majú robiť tak, aby sa mohli socializovať, ale aj aby si mohli oddýchnuť (počas nakupovania) v pokojných zákutiach. Jednoduché očíslované kroky nabádajú k mixovaniu druhov prevádzok, aby bol zážitok z nakupovania ešte väčší. Na vymedzenie sa voči tradičným obchodným domom navrhuje koncept netradičného obchodného domu, vyhotoveného v materiáloch, ktoré by „zmäkčovali dojem z prostredia“. Z prostredia, v ktorom nakupujeme.

V príspevku „Sedem vecí, ktoré má mať skvelá Bratislava“ sa okrem blízkosti prírody a vody a historického kontextu spomína napríklad aj možnosť výberu dobrého jedla. Samotná kampaň je príkladom ďalšej požiadavky na skvelé hlavné mesto: jasnosť stratégií rozvoja, ktoré z mesta robí „moje mesto“, teda dôveryhodného partnera pre investície. Ľuďom má dať istotu, čo s nimi bude. V skutočnosti im dáva predovšetkým dojem.

Predstavenie plánov, cielený marketing a osveta v urbánnom rozvoji je kľúčová pre mnohé fungujúce mestá. V Bratislave prichádza iniciatíva (opäť) od odbornej verejnosti. Magistráty v metropolách pravidelne informujú obyvateľov o zmenách v ich štvrti, aj bez toho, aby sa museli stať súčasťou infantilných workshopov. Mestá dbajú na prezentáciu a vysvetľovanie, vyhnú sa tak odmietavému postoju.

Znovuvytvára sa aj mestská identita; metódami urbánneho brandingu dávajú rozvojovým územiam novú tvár. Miesta s príbehom, hoci aj vytvoreným v premyslenej kampani, sú pre obyvateľov aj investorov atraktívnejšie. Pri výstavbe novej štvrte Jätkäsaari v areáli bývalého prístavu v Helsinkách dokonca najali spisovateľa, ktorý o území napísal beletristický román a vytvoril tak nový obraz. Marketingová komunikácia miest pomáha aj naopak, radnica v Kodani napríklad znižuje každý rok počet parkovacích miest o dve percentá ale občanom to nezdôrazňuje. Nikto sa nesťažuje.

Marketing bratislavskej iniciatívy Nové Lido hovorí o troch cieľoch – podnietiť diskusiu o územnom pláne, pokračovať v aktivitách na obnovu parku a edukovať o urbanizme, o návrhoch, ktoré spravia Bratislavu lepším miestom pre život. Podľa jedného zo zakladateľov projektu, Igora Marka, nemá byť petíciou za alebo proti, má hovoriť o možnostiach, ktoré budú prerokované s mestom.

Nové Lido sľubuje, čo tu ešte nebolo. Sľubuje však, čo je inde bežné: výstavbu s ohľadom na existujúce podmienky, verejné nábrežie, parky, transparentné postupy pri tvorbe územných regulatívov. Hovorí o kompromisoch, ale siahodlho a nekonkrétne informuje len o priestoroch medzi budovami, budí dojem „správnych postupov“, čím legitimizuje developerskú zástavbu, ktorú nikde bližšie nešpecifikuje.

Prítomnosť zahraničných odborníkov dodáva istotu, že všetko prebehne ako má a výsledkom bude toľko očakávané place to be. Ale nastane skutočne situácia, že stavať v Bratislave bude znamenať vytvárať príjemné priestory pre ľudí, aj keď bude za všetkým stáť developer? Vzniknú parky a námestia, kvalitné verejné priestory na druhom brehu Dunaja? Ako sa dobre pýta Martin Dubéci, nebudú tieto kľúčové verejné priestory, ktoré opäť dávame do rúk developerov, sledovať svojou „verejnosťou“ len komerčné dôvody?