Boli sme pekní, bohatí a sexy… A potom zazvonil budík

Pekne sme tým marketingovým persónam naleteli!

Uverili sme, že byť znamená mať. Potreby sme premenili na túžby a stali sme sa zberačmi zážitkov. Kým my sme na Freuda kašľali, oni si jeho teóriu o primitívnych inštinktívnych pudoch tak dobre osvojili, že sa im podarilo vtiahnuť nás do tvorby najúspešnejšieho „izmu“ všetkých čias – konzumerizmu.

Ten spôsobil, že pätina ľudstva vlastní a chce vlastniť veci, ktoré vlastne ani nepotrebuje. A pritom sa k zvyšným ľuďom na druhom brehu sveta správa ako k predmetom. Uznáva ochranu ľudských práv, ale len tých svojich.

 

Prvé zvonenie
Základný vzorec kapitalistickej výroby: na jednej strane úžasná motivačná sila inšpirovaná ziskom a na strane druhej spotreba ako hnací motor, už neprináša len rast ekonomiky a blahobytu, ale aj spoluzodpovednosť za narušenú globálnu sociálnu a ekologickú nerovnováhu.

Už dávno sú preč časy kapitalizmu baťovského typu, keď pri tvorbe zisku bolo používanie neetických praktík neetické. V neoliberálnom korporatívnom kapitalizme, kde vlastníkmi sú neviditeľní aktéri, dobré mravy niet od koho očakávať. Globalizovaný svet priniesol navyše fenomén svetovej dominantnosti a absenciu kontroly. Dominanciu na trhu získavajú obrie korporácie vďaka lacnej pracovnej sile, lacnému výkupu surovín, výrubu zalesnených území v rozvojových krajinách, a v tomto súboji už drobní výrobcovia i pestovatelia nemôžu uspieť.

 

Keď je antikonzumerizmus nefatálny
Každú druhú májovú sobotu si svet pripomína spravodlivý (férový) obchod. Kým väčšina z nás aj túto sobotu strávi nakupovaním alebo predávaním tovarov v chrámoch konzumu, ľudia z komunít priateľov Fair Trade budú piknikovať spolu na tráve parkov Londýna, Dortmundu, Ríma, San Francisca, Vencouveru, Českého Krumlova, Vsetína…

Pri ochutnávaní kávy, čajov, banánov, tuniakových paštét od rybárov bezsieťového rybárstva, čokolády bez palmového oleja i domácich špecialít, nebudú musieť strpieť horkú chuť v ústach z myšlienky na úbohú mzdu pestovateľov surovín.

Tieto mestá patria k spoločenstvu 1500 miest sveta, ktoré sa rozhodli vstúpiť do kampane Fairtrade – Towns s jediným cieľom: podporou predaja fair trade produktov poukázať na potrebu prevzatia globálnej zodpovednosti za následky bezzásadového zisku.

Zelený – etický konzumerizmus prihliada na osobnú spotrebu s ohľadom na životné prostredie, ľudské práva, práva detí, ochranu zvierat a sociálnu spravodlivosť.  Z poslednej správy britskej Co-operative Bank, The News Economics Foundation a The Future Foundation o etickom konzumerizme vyplýva, že o moci spotrebiteľov zmeniť nezodpovedné chovanie firiem je presvedčená polovica obyvateľov Veľkej Británie.

 

Druhé zvonenie
„No nekúp to, keď je to lacné!“

Tento otrepaný vulgárny slogan šumí ako ozvena medzi oťaženými regálmi všetkých hypermarketov a my s klapkami na očiach nechceme vidieť podstatu, čo trčí za visačkou SALE: veľa, lacno, neustále.

Kritici vyčítajú fair trade partnerstvu hranie sa na charitatívnu mašinériu, v ktorej je pestovateľom garantovaná vyššia cena od odberateľov na úkor vyššej ceny pre konečného spotrebiteľa, než ostatné produkty tej istej komodity. Toto považujú za deformáciu trhu. Zástancovia oponujú tvrdením, že spravodlivosť je princíp a nie charita. Spravodlivo zaplatená práca by nemala predstavovať našu sľachetnosť, ale mala by byť samozrejmosťou.

Otázka sociálnej spravodlivosti zamestnáva ekonómov, filozofov, sociológov i občianskych aktivistov. Kým jedni hovoria o spravodlivom vzťahu k iným ľuďom, druhí tvrdia, že v spoločnosti slobodných ľudí nemá toto slovné spojenie žiadny význam.

Ale čo s tými, ktorí žijú v neslobode, sú hendikepovaní, či inak znevýhodnení? Čo s deťmi tretieho sveta, ktoré sú nútené pracovať?

Je možné, že človek nedokáže obsiahnuť naozajstnú spravodlivosť ani slobodu, a možo práve preto by mal byť aspoň milosrdný.

Čo sa skrýva za výrobou trička, nohavíc, čokolády, je pre mnohých ľudí nepodstatné. Ale tí, ktorí sa rozhodnú zmeniť svoj životný postoj, si môžu byť istí, že pri výrobe produktov certifikovaných ochrannou známkou Fairtrade nebola použita detská práca a okrem vyplatenia spravodlivej garantovanej ceny bola vyplatená aj podpora výrobnému či pestovateľskému družstvu (kooperatíve) alebo komunite, že bol minimalizovaný počet článkov v obchodnom reťazci, že boli kontrolované: rodová rovnosť príležitostí a pestovateľské metódy šetrné k životnému prostrediu. Certifikát Fairtrade udeľuje Fair Trade Labelling Organisation od roku 1997.

 

Tretie zvonenie
To, že človek vyvíja tlak na prírodu a jej zdroje ako nikdy predtým, vidí aj slepý. Aj keď ten budík zvoní už dosť dlho, do svedomia konzumne šťastných jedincov neprenikne. Výkriky vedcov i aktivistov o výrube tropických pralesov, o vymieraní druhov, o globálnom otepľovaní, o klimatickej zmene – v mene konzumného šťastia – nikoho z nich neohúria. Ich vkus zdegradoval do najotupenejšej otupenosti.

Potrebujeme, aby z nás niekto strhol perinu? Boh? Príroda?

Bez uvedomenia potreby obetovania vlastného pohodlia nedospejeme k zmene ani k šťastiu, ktoré očakávame zvonka. Naša univerzálna vlažnosť k hriechom sveta vedie k fatalizmu zanevretia na podstaty a k odmietaniu alternatívy v ceste k podstate:

nedostatok demokracie – nechcem žiadnu demokraciu,

nedostatok lásky – nechcem žiadnu lásku,

nedostatok života – nechcem žiadny život.

Poučenie nájdeme u Freuda. Šťastie ako uspokojovanie inštinktívnych primitívnych pudov bez sublimácie je ako piť vodu z kaluže. Poučenie nájdeme u detí, ktoré sú z objavovania sveta nadšené.

Pre maliara viedenskej secesie Gustava Klimta bol Beethoven veľkou inšpiráciou. Keď v roku 1902 dokončil svoje monumentálne dielo „Beethovenov vlys“ s obrazom „Gorgóny, Gigant a hriešne vášne“, odhalil namaľované postavy (vľavo – Choroba, Šialenstvo, Smrť, Gorgóny: Sthenó, Euryalé, Medúza, v strede – Gigant Typhoeus, vpravo – Nestriedmosť, Necudnosť, Smútok), zišiel z lešenia a povedal:
„Existuje len jediný spôsob ako vzdať hold géniovi: sám byť niekym.
Stačí len dokonale sa rozvíjať. Beethoven nám k tomu pomohol.“