1.deň: Devín – Somár 38 km / 1500 m+ / 11:00 hod.
2.deň: Somár – Mon Repos 37 km / 1560 m+ / 10:45 hod.
3.deň: Mon Repos – Dlhé Rovne 38.3 km / 1487 m+ / 11:00 hod
4.deň: Dlhé Rovne – Veľká Javorina 36,3 km / 1310 m+ / 10 hod
5.deň: Veľká Javorina – Útuľňa Žľab 32 km / 785 m+ / 8:15 hod
6.deň: Útuľňa Žľab – Omšenská baba 35 km / 1288 m+ / 10:15 hod
7.deň: Omšenská baba – Čičmany 34 km / 1775 m+ / 10:55 hod
8.deň: Čičmany – sedlo Žiare 33 km / 1710 m+ / 10:30 hod
9.deň:  Sedlo Žiare – Kremnické bane 32 km / 1047 m+ / 8:30 hod
10.deň: Kremnické bane – Kráľova studňa 34 km / 1683 m+ /10:10 hod
11.deň: Kráľova studňa – Hiadeľské sedlo 30 km / 1675 m+ / 9:55 hod
12.deň: Hiadeľské sedlo – Chopok 30 km / 1949 m+ / 9:50 hod
13.deň: Chopok – Ramža 21,6 km / 740 m+ / 6:25 hod
14.deň: Ramža – Telgárt 37 km / 1962 m+ / 12 hod
15 deň: Telgárt – pod Stromišom 31 km / 1214 m+ / 8:40 hod
16.deň: Pod Stromišom- Pipitka 30 km / 1200 m+ / 8:30 hod
17.deň: Pipitka – chata Erika 40 km / 1700 m+ / 11 hod
18.deň: Chata Erika – sedlo Repy 37 km / 1130 m+ / 10:20 hod
19.deň: Sedlo Repy – Cemjata 32 km / 780 m+ / 8:20 hod
20.deň: Cemjata – Žobrák 39 km / 1385 m+ / 10:50 hod
21.deň: Žobrák – Zborovský hrad 37 km / 1205 m+ / 10:20 hod
22.deň: Zborovský hrad – Kapišová 36 km / 1333m+ / 10:05 hod
23.deň: Kapišová – Kalinovské sedlo 52 km / 1710m+ / 13:45 hod
24.deň: Kalinovské sedlo – Balnica 35 km / 1231 m+ / 9:35 hod
25.deň: Balnica – s. pod Ďurkovcom 28 km / 1300 m+ / 8 hod
26.deň: S. pod Ďurkovcom – Nová Sedlica 25 km / 1000 m+ / 8 hod.

Prológ

Vo štvrtok, 30. júla v podvečer,  stepujem  na železničnej stanici v Piešťanoch a netrpezlivo čakám na rýchlik do Bratislavy. Na chrbte mám veľký  expedičný batoh naložený všetkým možným a potrebným na najbližší mesiac môjho života. V hlave už takmer pol roka nosím myšlienku na veľké putovanie- cestu skrz celé Slovensko . Od rakúskej hranice až po tú ukrajinskú.  Zo západu krajiny na jej najvzdialenejší východ.  A zajtra na Devíne to celé vypukne.  A skončí… ktovie kde. Vo vlaku premietam  nad všetkými možnými komplikáciami, ktoré sa mi môžu na ceste pritrafiť. S vrtochmi počasia automaticky počítam. Mesiac ideálneho počasia bez dažďa asi očakávať nemôžem. Ale môžu nastať  aj iné ťažkosti, napríklad zdravotné- však stačí jeden neopatrný krok a celý podnik končí. Rizikom je iste aj to, že väčšinu plánovanej 900 km trasy budem absolvovať sám. V odľahlých kopcoch Rudohoria či východných Karpát nestretnete človeka aj niekoľko dní. Snáď  najmenej sa obávam straty motivácie.  Možno to bude znieť neskromne, ale v kútiku duše si vlastne vôbec nepripúšťam, že by som nemal prísť do cieľa cesty a splniť si tak svoj sen- prejsť  Cestu hrdinov SNP a snáď aj dačo naviac.  Tak som mentálne nastavený.  A čo hlava poručí,  telo vykoná, aspoň dúfam. Všetky moje úvahy preruší po hodine jazdy vlakom pohľad na vežu Kamzíka- neklamný to znak, že Bratislava je doslova za rohom. Nahadzujem plne naložený batoh na chrbát a vystupujem na Hlavnej stanici.  Pýchou  Bratislavy toto miesto zrovna nie je-  železničiari sa tu zasekli dakde v 80-tych rokoch. Slnko pomaly zapadá a masy ľudí okolo mňa sa niekam ponáhľajú. Ja naponáhlo vôbec nemám – podvedome som sa už prepol z civilizačného, hektického módu na mód prírodný, určený iba východom či západom slnka, pocitom hladu či smädu. Tieto základné potreby- kde sa najesť, napiť či vyspať budú vlastne jedinou mojou starosťou najbližie dni a týždne. A okrem toho budem mať už len jedinú náplň – šliapať, šliapať, šliapať …

Na bratislavskej stanici ma čaká kamarát Peťo, ktorý mi ponúkol možnosť nocľahu pred zahájením putovania. Býva v Devinskej Novej Vsi, odkiaľ je to na „štart“ v Devíne čo by kameňom dohodil. Po chvíľke sa srdečne zvítame a spoločne vyhliadame Dominiku, dievča, čo prejavilo záujem absolvovať časť trasy so mnou. Dominiku zatiaľ nepoznám, nuž som zvedavý, čo to je za odvážna a trúfalá žena. Vzápätí  k nám cupitá malé žieňa spoznavajúc ma podľa veľkého batoha. Dosť  ťažko skrývam v očiach pochybnosti-  toto nežné stvorenie neváži hádam o moc viac ako môj plne naložený batoh. Neviem si ju predstaviť šliapať denne 35 i viac kilometrov s naloženým báglom na chrbte. Však dačo také krehké a subtílne sa musí pod ním prelomiť.  Pochybnosti však nedávam najavo a rozhodne sa bránim predsudkom – veď hádam vie, do čoho ide. Prvý deň-dva ukážu, koľko vydrží. Vzhľadom k tomu, že ma tlačí hlavne obmedzený čas,  jej veľkú úľavu nebudem vedieť poskytnúť.  Každopádne na Dominiku som zrejme urobil pozitívny dojem, lebo ani môj zjav ani plne naložený batoh ju neodradil od jej úmyslu pridať sa na časť cesty. Nakoniec dohodneme, že sa pridá cca za týždeň v Trenčíne. Nuž do Trenčína to nejak zvládnem sólovo a potom bude veselšie.

Po úvodnom pivku v staničnom  bufete  sa ma ujíma Peťo. Rozlúčime sa s Dominikou a dopravujeme sa už takmer za tmy do Devínskej. Uvádza ma do svojho bytu, v ktorom obýva jednu izbu. Taký neporiadok sa len tak nevidí – a to som sám dosť veľký bordelár!  Ale zase, poriadok je pre blbcov – my inteligentnejší  sa hravo vyznáme aj v chaose. Po večeri a sprche Peťo presúva časť neporiadku z gauča do kúta miestnosti, čím je lôžko na spanie pripravené k použitiu. Vďačne sa natiahnem, nastavím budík na ráno a zanedlho sa poberám do ríše snov. Dobrodružstvo môže začať !

FOTOGALÉRIA: