Denník N

Čo by ste mali vedieť, kým hodíte bezdomovcovi pár drobných.

Najdôležitejšie však je, aby tieto organizácie nemuseli prežívať z roka na rok. Aby obyvatelia mesta chceli službu pre ľudí, ktorí žijú medzi nimi a neodvažujú sa im pozrieť do očí.

Bezdomovcom sa označuje osoba, ktorá nemá domov či možnosť dlhodobo využívať nejaké prístrešie. Bezdomovectvo sa najviac vyskytuje v chudobných a odľahlých častiach veľkomiest a väčšinou ho spolu s ďalšími negatívnymi faktormi sprevádza sociálna izolovanosť a psychické strádanie.

Chudoba vo vnútri bohatstva. Bezdomovci sú problémom hlavne veľkých miest. Medzi objektívne alebo štruktúrované príčiny bezdomovectva patrí nezamestnateľnosť, nekonkurencieschopnosť na trhu práce, absencia finančne dostupného bývania. Subjektívnymi, vnútornými príčinami môžu byť napr. domáce násilie, psychiatrická diagnóza (často alkoholizmus, toxikománia, maniodepresivita, schizofrénia), alebo porucha chovania (emočná labilita). Často sú tieto dve skupiny príčin prepojené a v dôsledku bezdomovectva sa k nim pridávajú ďalšie, ktoré bezdomovcom bránia sa vrátiť k obyčajnému životu.

Typy bezdomovectva sú zjavné, skryté a potenciálne. Medzi zjavných bezdomovcov patria osoby, ktoré okázalo žijú mimo štandardných hraníc sociálnych noriem a návykov , sú to ľudia, ktorých môžete vidieť na stanici alebo v parku. Medzi skrytých bezdomovcov patria osoby, ktoré ako bezdomovci žijú ale  my nie sme schopní to rozlíšiť „na prvý pohľad“, to je väčšina ľudí bez domova. Potencionálnymi bezdomovcami sú ľudia, ktorým bezdomovectvo hrozí.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 prinieslo údaje o rozsahu a čiastočne aj o štruktúre sekundárneho bezdomovectva na Slovensku. Výskum uvádza, že 23 480 ľudí je bez domova.

Organizácie poskytujúce služby ľuďom bez domova hovoria o pretrvávajúcom nezáujme verejnosti o problematiku bezdomovectva, o nepochopení a neochote pracovať s touto cieľovou skupinou. Na to sa nabaľujú predsudky, stereotypy, stigma, diskriminácia a často už aj prejavy otvoreného nepriateľstva. To všetko vytvára kontext, v ktorom sa príprave a implementácii pomoci  a podpory ľuďom bez domova darí iba ťažko. Pri hodnotení trendov vývoja sa ukazuje, že u väčšiny organizácií dochádza k nárastu počtu klientov  – až  71 % z nich zažilo nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu.

 Na Slovensku do roku 2015 nebola téma bezdomovectva ako jedného z najextrémnejších foriem chudoby a sociálneho vylúčenia vo verejných politikách systematickejšie reflektovaná. V nadväznosti na prvotný výskum sa v roku 2016 plánuje uskutočniť sčítanie a prieskum ľudí bez domova na území mesta Bratislava.

V Čechách prebehlo v roku 2011 sčítanie ľudí vo všetkých krajoch Česka. Zhruba pätina sčítaných sú ženy (21,5 %). Medzi sčítanými bolo aj 31 bezdomovcov, ktorí majú viac ako 80 rokov. Na ulici väčšinou končia ľudia vyučení nebo bez maturity (47,2 %). Medzi sčítanými je ale tiež 2,6 % ľudí, ktorí majú vysokoškolský titul. Podľa štatistiky ide napríklad o bakalárov alebo doktorov.

Dnešná Bratislava. Sedia, kľačia, spia na lavičke, či na zemi alebo len tak stoja. Niektorí prosia, alebo len tak naťahujú ruku. V tom lepšom prípade predávajú Nota Bene. Vy viete, že tam sú, radšej sa však na nich nepozriete. A už vôbec nie priamo do očí.  Aj oni sú v rozpakoch, potrebujú na to však oveľa viac síl ako vy, aby zdvihli hlavu a opätovali váš pohľad…

Každý z nich je samostatný príbeh a ľudský osud. Každý z nich potrebuje individuálny prístup. Na území Bratislavy je dnes 5-6 organizácií, ktorých zamestnanci a dobrovoľníci sa bezdomovcom pozerajú do očí, pomáhajú so závislosťami či každodennou hygienou, alebo len jednoducho ponúkajú možnosť prenocovať nie na ulici. Niektorým pomôžu s dokladmi či exekúciou. Tým najšťastnejším sa pokúšajú vrátiť pracovné návyky, snažia sa im zohnať prácu, či organizujú komunitné pracovné aktivity. Kaviareň Dobre_Dobre, predaj časopisu NotaBene, nosiči na stanici alebo brigáda na vyčistení bývalej Kalvárie sú projekty, cez ktoré sa pomaly pomaličky vracajú do života mimo ulice. Minulý rok ich bolo približne 25. Kvalifikovaný odhad hovorí, že ich v Bratislave žije viac ako 4000.

Kúpte si Nota Bene, zastavte sa na kávu, či prineste im koláč, keď ich uvidíte čistiť mesto. Dlhodobá a systematická práca si však vyžaduje dlhodobé a systematické financovanie. Ešte dôležitejšie je preto, aby ste podporili organizácie, ktoré s nimi pracujú každý deň, ktoré im vedia pomôcť a dať im pocit, že sú stále ľudia ako my.

Najdôležitejšie preto je, aby tieto organizácie nemuseli prežívať z roka na rok. Aby obyvatelia mesta chceli službu pre ľudí, ktorí žijú medzi nami a neodvažujú sa nám pozrieť do očí.

Teraz najčítanejšie

Lucia Štasselová

Od roku 2014 pôsobím v komunálnej politike, som poslankyňa v Ružinove aj v hlavnom meste za Ružinov. V roku 2018 som bola druhýkrát zvolená do mestského zastupiteľstva Bratislavy, stala som sa viceprimátorkou hlavného mesta Bratislava, pre oblasť sociálnych vecí a rozvoj dostupného nájomného bývania. Som tiež členka predsedníctva Slovenského centra fundraisingu.  Spoluiniciovala som založenie Kolégia pamäti národa pri občianskom združení Post Bellum. Spoluzakladala som Nadáciu pre deti Slovenska, projekt Hodina deťom. Som vydatá, manžel je riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave,  máme spolu 5 detí a jedenásť vnúčat.