Krajšie rána v Bratislave. Dúfajme, že aj niečo viac.
Minulý víkend, v sobotu 15. novembra, sa konali na Slovensku komunálne voľby. Od jari, kedy ohlásili kandidatúru na post primátora Bratislavy Milan Ftáčnik a Milan Kňažko, si verejnosť a možno aj Milanovia mysleli, že o Bratislavu si to rozdajú iba oni dvaja. Ďaleko od pravdy asi nie som. Nevylučujem však, že jedným očkom nesledovali aj ostatných kandidátov. Pripomeniem, že napríklad Ivo Nesrovnal ohlásil kandidatúru úplne prvý už v januári. Dvaja kandidáti s veľkou podporou. Prvý kandidoval z postu primátora, jeho prácu mali už možnosť Bratislavčania vidieť. Druhý Milan sa chcel oprieť o podporu, ktorú mu v Bratislave pri nedávnych prezidentských voľbách ľudia vyjadrili tak, že sa stal v hlavnom meste víťazom. Neviem, či to náhodou nebol jediný dôvod jeho kandidatúry.
Počas leta mi zobrazovanie jednej fanpage spôsobilo, že som si kládol jednu otázku. Čo nesrovnal pre Bratislavu alebo kto to nesrovnal? Boli to vlastne dve otázky. Trvalo to nejakú dobu, kým som stránku „lajkol“ a pomaly si začal zisťovať informácie o kandidátovi, ktorý by mohol byť treťou reálnou alternatívou na post primátora Bratislavy. Postupom času začal chodiť medzi občanov Bratislavy, kde mal zo začiatku nevýhodu oproti Milanom v tom, že ho poznalo málo ľudí. Vlastne to bola podľa mňa nakoniec celkom aj výhoda. Výhoda v tom, že ľudia spoznávali novú tvár, bez nejakej dlhej politickej kariéry. Nebol to teda ten typ, najmä pred médiami, ostrieľaného politika.
Mal som ho možnosť stretnúť počas jeho kampane na akcii vo Vajnoroch, ktorá bola organizovaná najmä pre deti. Toto mi trochu prekážalo, pretože sa to na takúto vyslovene detskú akciu nehodilo. Bol to aj dôvod, prečo som sa pri jeho stánku ani nezastavil. Mal som pocit, že v tom období kam som sa pohol, tam bol Nesrovnal. Rovnako ako aj Ftáčnik a Kňažko, ktorí ale boli tam, kde som sa nepohol.
V závere kampane im bol už Nesrovnal vyrovnaným partnerom, verejnosti známym, ktorý vraj sťahoval svoju stratu veľmi rýchlo. Nesrovnal bol čoraz viac zhovorčivý, dokázal sa v diskusiách brániť, v pravý čas zaútočiť. Vedel s kľudom obhájiť svoje pôsobenie v najväčšom mestskom poslaneckom klube, vedel vysvetliť svoj odchod z SDKÚ-DS. Predstavil Bratislavčanom program, ktorý rieši napríklad problém reklamného smogu, či hlavnej stanice. Je za to, aby sa projekt Filiálka stal skutočnosťou a čomu ľudia uverili a budú veriť je to, že Bratislava sa pod jeho vedením priblíži ak nie k Helsinkám, aspoň k Viedni.
Veril som v jeho víťazstvo. Verím v to, že to je najlepšia voľba pre Bratislavu. Ak aj niekde zaváhal alebo podľa Kňažka nič neurobil, či pochybil počas svojho pôsobenia v komunálnej politike, ja mu to prepáčim. Prepáčim mu aj tie Vajnory. Šancu si určite zaslúži. K záveru ešte moja škoda, že som nešiel proti bookmakerom, ktorí mu nedávali veľké šance ani dva dni pred voľbami. Ráno 16. novembra som si nahlas povedal: „Dobré ráno Bratislava„. Je na ňom, aby nesklamal a pretavil v skutky dôveru, ktorú od Bratislavčanov dostal. Lebo takých, ktorí sklamali, mala a má Bratislava dostatok.
Martin Bíly
