Desať rád zákonodarcom k poplatkom v zdravotníctve

Minister Drucker avizuje, že v poplatkoch v zdravotníctve urobí poriadok do konca tohto roka a medzi riadkami možno čítať aj jeho snahu o návrat poplatku za prednostné vyšetrenie. Pravdepodobne s tým niektorí zákonodarcovia budú mať vážne problémy. Ponúkam im preto zopár rád z praxe, ktoré im možno pomôžu prijať zákon, ktorý sa hneď na druhý deň po jeho prijatí nebude obchádzať.
Keďže som sa tejto problematike v minulosti už opakovane venoval, teraz len
stručne, jasne a zrozumiteľne. Takže, vážení zákonodarcovia:
1. Pred prijatím zákona o poplatkoch by ste mali stanoviť, čo patrí do štandardnej zdravotnej starostlivosti, ktorú pokrýva verejné zdravotné poistenie. Katalóg výkonov, hradených zdravotnou poisťovňou by mal obsahovať trhové a nie dumpingové ceny, ktoré sú zdrojom vytvárania dlhov v celom zdravotníctve.
2. Rozdiel medzi katalógovou, teda trhovou cenou a sumou, ktorú za výkon alebo zdravotnícku pomôcku hradí zdravotná poisťovňa, by tvoril legitímny doplatok, ktorý by uhradil pacient alebo jeho komerčná poisťovňa.
3. Stanovte jasné pravidlá pre pacienta pri žiadosti o druhý názor („second opinion“). V súčasnosti je bežné, že si pacient chodí overovať svoju diagnózu k dvom, či trom odborníkom tej istej odbornosti v krátkych časových intervaloch a na úkor svojej zdravotnej poisťovne. Treba ponechať pacientovi túto možnosť využiť, ale výlučne na priamu platbu. Žiadosť o výnimku a plnú úhradu týchto vyšetrení by mohla poisťovňa akceptovať, ak by druhý resp. tretí názor potvrdil diametrálne odlišnú diagnózu, ktorá by radikálnym spôsobom menila liečbu a kvalitu života pacienta.
4. Pri tvorbe zákona majte na pamäti nielen dobro vlastné a dobro pacienta, ale aj dobro poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Oni sú tí, ktorí by mali prijatý zákon dodržiavať a ak bude zlý, vždy sa nájde spôsob, ako ho legálne obísť. Dôkazom toho je aj súčasná situácia.
5. Starajte sa predovšetkým o to, čo robí poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti v ordinačných hodinách, pretože počas nich musí zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Ak ju chce poskytovať aj mimo ordinačných hodín, je to len vec dohody medzi ním a pacientom, do ktorej by štát nemal zasahovať.
6. Poskytovaním ambulantnej zdravotnej starostlivosti mimo ordinačných hodín lekár neporušuje žiaden zákon a poisťovňa je povinná uhradiť mu výkony, ktoré jej poistencovi poskytol, vrátane jeho liečby. Poistenec je poistencom 24 hodín denne a 7 dní v týždni a nie je možné ho diskriminovať tým, že zákonodarca alebo zdravotná poisťovňa rozhodne, že mimo ordinačných hodín lekárovi ani pacientovi nič neuhradí.
7. Ak chcete zaviesť poriadok a rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov bez ohľadu na ich ekonomický a sociálny status, na prednostné vyšetrenia v zákone vymedzte čas mimo ordinačných hodín.
8. Zakážte vyberanie poplatkov pre zdravotnícke zariadenia tretím stranám, v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. To, že sa dnes takto obchádza zákon a robia tak predovšetkým veľkí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, je dôsledkom vašej doterajšej nekoncepčnej legislatívnej činnosti.
9. Berte na vedomie, že poplatky v zdravotníctve sú dôležitou zložkou viaczdrojového financovania zdravotníctva a iba kompenzujú nedostatočné platby poskytovateľom zo zdravotných poisťovní.
10. Čím lepší zákon sa na ich realizáciu príjme, tým menej bude neštandardných poplatkov.
Súvisiace články:
Urobiť poriadok v poplatkoch v zdravotníctve nebude ľahké
Chaos v poplatkoch v zdravotníctve trvá
Súkromní lekári náhradami za prednostné vyšetrenie vykopávajú otvorené dvere