Denník N

Dúbravka by mala o záchranu poslednej väčšej zelenej plochy zabojovať. Inak iniciatívu preberie salámová metóda

Ale ak presvedčenie o tom, že jedinečná zelená lokalita Pri kríži ustúpi výstavbe, je pevné, nič sa nedá robiť. Lebo kde nie je vôľa tam nie je cesta. Je teda pevné?

Preto som v závere stretnutia zástupcov bratislavského magistrátu, starostu Dúbravky a miestnych poslancov s občanmi, ktoré sa na túto tému konalo 12.5.2016, položil všetkým prítomným otázku, či môžu zdvihnúť ruky tí, ktorí sú presvedčení o tom, že jedinečná zelená plocha Pri kríži, na časti ktorej má magistrát do konca roka postaviť 9 poschodový dom s náhradnými bytmi bez podzemného parkoviska, sa už naozaj nadá zachrániť, aby na nej vznikol park, s tým, že daný dom by sa posunul až za park. Ruku nezdvihol nikto.

No napriek tomu z tlačových správ už druhý článok z dvoch, ktorý som na túto tému zachytil, vec sa stavia do tej roviny, že dotknutí občania pochopili, že daná výstavba na danom mieste, je nevyhnutnosť, a neprichádza do úvahy ani jej posunutie na vhodnejšie miesto v rámci danej lokality. Chýbal tam snáď už iba socialistický dodatok, že je to preto, lebo ide o uvedomelých občanov…

Túto „idylku“ však v daných článkoch nepriamo spochybnili slová o tom, že debata sa skončila zmierlivo, so snahou o kompromis…

Pre istotu som si články prečítal ešte raz, či v nich skutočne nájdem stáť o nejakom ústupku. Nenašiel som. Ibaže za kompromis chceme označiť úpravu blízkeho okolia po dokončení stavby a postavenie detského ihriska… Osobne by som si toto za kompromis označiť v žiadnom prípade nedovolil. Tvrdím, že to, čo sa nám tu chce predostrieť ako kompromis, nie je kompromis. Malo by ísť o prirodzenosť až nevyhnutnosť zo strany stavebníkov zveľadiť okolie novostavieb.

A nie príliš chutnou čerešničkou na danom kompromise je to, že parkovisko, ktoré malo byť pôvodne pod stavbou, bude nadzemné. Ale hlavne, že občania sa môžu tešiť z toho, že bude zo zatrávňovacích tvárnic.

Predpokladom ako zachrániť danú zelenú plochu pre park žiaľ je iba veľmi nepopulárne opatrenie – stavebná uzávera. A to do doby kým na celé územie (v ktorom v jeho južnej časti sa nachádza daná zelená plocha) nebude vypracovaný Územný plán zóny.

Áno, zďaleka to nie je jednoduché riešenie, ale žiaľ je jediné; ak teda je záujem danú plochu pre park zachrániť.

Tu sú argumenty, ktoré by nám mohli pomôcť v našom rozhodnutí, či už v prospech parku, alebo v jeho neprospech, teda v prospech výstavby:

1. Územie ohraničené na juhu ulicou Pri Kríži a Kristy Bendovej, na východe ulicou Saratovskou, na severe Klubom Penati a na východe ulicou M. Granca a záhradkárskou oblasťou, je posledným veľkým súvislým zeleným územím Dúbravky, ktorého južná časť, v ktorej má vyrásť dom s náhradnými bytmi, má skvelý potenciál, aby na nej bol vybudovaný park. Nie parčík, ale park – aspoň vo veľkosti Parku Družby na opačnom konci Dúbravky.

2. Táto časť so svojou lúkou a peknými blízkymi zelenými zákutiami, ktoré sa na ňu napájajú, alebo ju lemujú, už dlho obyvateľom tejto časti Dúbravky viac menej ako park, resp. prírodný park, slúži. Preto práve táto časť by mala, alebo mohla byť základom pre premenu prírodného na mestský park. Odsunúť tento park čo najbližšie na sever, k plotu Klubu Penati, teda na samotný koniec Dúbravky, by bolo nerozumné aj z toho dôvodu, že by ho takto využívalo oveľa menej ľudí.

3. To čo sa ale na danej zelenej ploche rozbieha má znaky salámovej metódy, ktorej tolerovanie sme tak veľmi kritizovali v predošlých volebných obdobiach.

4. Ak spustíme výstavbu v tejto časti, tým neodvratne v Dúbravke pochováme poslednú šancu, alebo možnosť na vybudovanie skutočného parku. (Mestské náhradné byty sú v poradí už druhou pripravovanou stavbou na danej zelenej ploche. Pri Domove pre seniorov sa chystá výstavba bytov Pekná výhliadka). Bude to škoda, lebo práve severná časť Dúbravky má najväčší stavebný potenciál. A je ho už aj vidieť. V ďalších rokoch, alebo desaťročiach v nej vyrastie množstvo nových obytných domov, a ich obyvatelia, a nie len oni, ale aj súčasní obyvatelia severnej časti Dúbravky, by určite privítali, aby v danej časti bol aj park. Samozrejme, nie je možné mať všetko a všetko má svoju daň. Ak chceme park, musí to byť na úkor niečoho. Stavebná uzávera a následné overovacie štúdie by mohli dať odpovede na to, do akej miery sa na danom území dá ušetriť zeleň a to zvýšením podlažnosti domov, ich posunutím viac smerom k Saratovskej ulici, ich efektívnejším usporiadaním, alebo hoci aj s rozumným nahustením (ktorého výsledkom by mohli byť pekné mestské uličné čiary, ktoré sú v Dúbravka vzácnosťou; ak sa vôbec nejaké nájdu). Lebo ako je známe ide o stavebné pozemky (väčšinou v súkromných rukách) a Územný plán mesta s vybudovaním parku v danej lokalite nepočíta. Iba s malým nepatrným parčíkom.

5. Staromeštania – reštitutenti, pre ktorých sa majú na danom mieste stavať náhradné byty, sa podľa dostupných informácií vyjadrili, že pre nich je najlepšie finančné odškodnenie.

Teraz najčítanejšie

Marcel Burkert

Dekonšpirátor. Teda má za to, že za zlom vo svete nie sú USA, dokonca ani Židia, ani ilumináti, ani slobodomurári, ani iné tajné spolky, ale jednostranná vláda rozumu, duchovná lenivosť, neznalosť zmyslu života a Zákonov stvorenia, slepá viera v mnohých podobách. Kritik Putinizmu a socializmu s tzv. ľudskou tvárou. Od júla 2015 aj aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo silne pokriveného učenia proroka Mohameda, alibizmu moslimských a európskych lídrov, pseudohumanizmu a z presadzovania multikulturalizmu za každú cenu.