Denník N

Ako vyše 50 nadšencov revitalizovalo zabudnutú skratku na Bratislavský hrad

Poznáte Strmú cestu? Myslím, že mnohí z Vás išli okolo nej a ani o tom nevedeli, rovnako ako ja.  Ide o starobylých 338 schodov, ktoré spájajú Žižkovu ulicu s Mudroňovou a vytvárajú tak romantickú skratku pre Bratislavčanov a jej návštevníkov z nábrežia Dunaja k hradu. Schody s množstvom panoramatických výhľadov, starými domami a s čarovnou atmosférou divočiny a mesta zároveň. Je to posledná skratka medzi Dunajom a hradom, ktorá dnes slúži prevažne domácim a pár športovcom, ktorí po nej behávajú.

O Strmej ceste som sa bližšie dozvedel pred pár mesiacmi z rozprávania mojej kamarátky Maci Ráczovej, ktorá bola krásou tohto miesta unesená. Zároveň bola prekvapená, že ju ani ako rodená Bratislavčanka dovtedy nepoznala. Zaskočilo ju, ako je možné, že také jedinečné miesto je v takom zlom stave.

Mesto z rôznych dôvodov (v tomto blogu nemám v pláne rozoberať tieto dôvody) nezvláda zabezpečovať elementárnu čistotu, priechodnosť a kultúrnosť verejných priestranstiev na svojom území. Skorej sa ich zbavuje ako zveľaďuje. Historické verejné lokality sa v Bratislave závratným tempom znehodnocujú, zanedbávajú a nakoniec sa menia na súkromné.

Maca sa namiesto nadávania na mesto, pri ktorom väčšina z nás skončí, rozhodla konať a v rámci svojho mikroprojektu na Sokratovom inštitúte venovala svoj voľný čas obnove Strmej cesty. Venovať svoj voľný čas, znamená venovať niekoľko týždňov príprave brigády a  získavaniu finančnej podpory na pokrytie nákladov spojených predovšetkým s maľovaním zábradlia a osadením dvoch nových lavičiek.

Maca svojim nápadom revitalizovať Strmú cestu nadchla vyše 50 dobrovoľníkov, ktorí počas víkendu brigádovali na Strmej ceste. Prišli z rôznych kútov Slovenska, dokonca jeden chalan bol zo Srbska, ale asi neprišiel len kvôli brigáde J. Zaujímavé je, že som sa po celý čas nestretol s netrpezlivosťou alebo s tým, že by niekto nadával. Skôr naopak. Ľudia boli nadšení a v sobotu aj v nedeľu sa mnohým nechcelo odísť. Niektorí napiekli koláče, priniesli fajnú domácu slaninku, pagáčiky, živo sa diskutovalo, a pritom sa odvádzal obrovský kus roboty. Vo vzduchu bolo cítiť atmosféru dobroprajnosti, láskavosti a nadšenia napriek tomu, že mnohí z brigádnikov sa medzi sebou nepoznali.

Veľa ľudí má v dnešnej dobe nabitý kalendár. Zdá sa, že všetko sa zo dňa na deň zrýchľuje a to nám vytvára pocit, že je potrebné toho, čo najviac stihnúť. Preto si nesmierne cením, keď  ľudia venujú svoj voľný čas takejto činnosti, po ktorej vykonaní asi nepríde povýšenie v práci alebo Vám nezabezpečí materiálny profit.

Tento blog píšem ako človek, ktorý žije v Bratislave  a má ju rád. Chcel som poukázať na krásu Strmej cesty ako na jedno z množstva zabudnutých miest v Bratislave a zároveň som chcel vyzdvihnúť prácu dobrovoľníkov. Použil som označenie dobrovoľníkov, ktoré je asi každému zrozumiteľné, ale mne sa nepáči. Toto označenie začína evokovať kolónku v životopise a nie  ľudí, ktorí sú nadšenci a milovníci niečoho o čom sú presvedčení, bez ohľadu na to, čo im to v „kariére“ dá alebo zoberie.

A ja som tento víkend stretol nadšencov a milovníkov, ktorí s citom revitalizovali verejné priestranstvo, pre všetkých ľudí, ktorí sa rozhodnú poprechádzať po Strmej ceste. Naschvál som použil slovom s citom. Lebo cieľom revitalizácie nebolo vydláždiť schodište, spraviť nerezové zábradlie a po boku spútať zeleň  a tak odobrať divoký ráz tohto miesta. Cieľom bolo ponechať miestu jeho autentickosť, tak aby bol zachovaný prvok divokej prírody v meste. A to sa podľa mňa aj podarilo! Dobrovoľníci odburinili schody, vyvalené dlažobné kocky vrátili späť, spriechodnili zarastené časti Strmej cesty, natreli zábradlie a odstránili grafity. Osadenie dvoch lavičiek príde na rad o pár týždňov.

Ľudia, ktorí tento víkend spolu trávili svoj voľný čas na Strmej ceste určite zanechali za sebou kus dobrej práce, ktorú je na prvý pohľad vidieť, ale predovšetkým zanechali vo mne dobrý pocit. Ďakujem všetkým, čo sa zúčastnili na revitalizácii Strmej cesty a dali tak aj mne možnosť zveľadiť časť mesta, v ktorom žijem. Som si vedomý, že sám by som sa k tomu odhodlával veľmi ťažko!

 

Teraz najčítanejšie