Devín – Dukla – Nová Sedlica (5.deň)
Veľká Javorina – Mikulčin vrch – Machnáč – Útulňa pod Žľabom (4.august 2015)
Ráno vstávam unavený, akoby som celú noc pochodoval. Buď si telo odvyklo spať v mäkkej posteli pod perinou, alebo sa dostavila únava z predošlých dní. Urazil som 150 km, držím celkom slušný denný priemer. Avšak prvé dni bývajú najťažšie, kým si plne zvyknem na pravidelnú záťaž. Z chaty sa poberám zavčasu, na raňajky nečakám. Krásne slnečné ráno veští horúci deň. Ako nakoniec zo spätného pohľadu vysvitne, dnešným dňom začína najdlhšia vlna horúčav tohoto leta. Plné dva týždne budú teploty presahovať 35 stupňov a schladím sa až dakde pred Košicami. Ale zrána je ešte príjemne, míňam veľký televízny vysielač na vrchole a pokračujem do Českej republiky. Znalcov iste neprekvapí, že trasa SNP-čky vedie krátkym úsekom mimo územia Slovenska. Takže najbližších 25 km mám zachádzku na Moravu. Z Veľkej Javoriny zbieham rezkým tempom ku Kamenné boudě a kúsok ďalej sa občerstvujem pri upravenej studničke v lese, asi 10 m od chodníka. Nasledujúca časť trasy vedie po príjemných, prevažne lúčnych chrbátoch nad obcami Strání, Březová a Lopeník. Míňam niekoľko rozhľadní, žiadnu z nich však nevyužívam, výhľadov mám i tak neúrekom. Vpravo občas vrhnem pohľad na zalesnený masív Veľkého Lopeníka s rozhľadňou na vrchole. Okolo poludnia sa blížim na Mikulčin vrch, známe lyžiarske a turistické stredisko. Je tu množstvo penziónov a chát. Ľudí však stretám poskromne, akoby sa tu napoludnie zastavil život. Prvú otvorenú reštauráciu nachádzam až na chate pod Vyškovcom. Je už dobre po jednej hodine, žalúdok sa ozýva, preto neváham a objednávam si chutný obed. Vrabca, ako inak, moravského. Neodmysliteľné pivo nemôže chýbať – pitný režim nemožno predsa zanedbávať.
Sýty a spokojný sa poberám ďalej. Kopanice a samoty okolo Vyškovca dávajú krajine malebný ráz. Prechádzam okolo mimoriadne fotogenickej zvoničky. Prehupnem sa cez plytké sedlo a po krátkom výšľape som na Kykuli. Tu súčasne končí môj moravský výlet a vraciam sa späť na rodnú hrudu. Táto časť Bielych Karpát patrí k najkrajším. Lúčny hrebeň smerom na Machnáč poskytuje výhľady ako na Slovensko tak i na Moravu. Príjemným chodníkom popri hraničných pätníkoch som zachvíľu na vrchole Machnáča. Plochý trávnatý kopec poskytuje skôr výhľady do diaľky, v opare je vidieť i Trenčín. Stretám tu skupinku moravských turistov spoznávajúcich krásy našich hôr. Tvária sa značne nechápavo, keď im prezradím cieľ svojej cesty. Ani nevedia, kde presne Dukla je, ale majú tušenie, že to bude riadne ďaleko. Počastujú ma fajným bylinkovým čajom a najbližšie kilometre ideme spoločne. Z kopca sú rýchlejší, do kopca i napriek naloženému batohu mám navrch zase ja. Kondičnú prípravu mám evidentne celkom slušnú. Zastavujeme na Sokolom kameni s parádnym výhľadom do doliny Chocholnice. Za ním pozorne hľadám vodu. Má tu byť prameň, ktorý je pre mňa strategický. Inak by som musel s vodou až do zajtra šetriť, čo sa mi veľmi nepozdáva. Našťastie prameň je rovno na turistickom chodníku a tečie dostatočne. Lúčim sa s partiou Moravákov a skladám bágel pri prameni. Naberám vodu do všetkých fliaš, ktoré mám so sebou. Večer ju využijem nielen na varenie ale i na očistu tela. Ešte ma pritom stihne poštípať do stehna dotieravá osa. Studená voda je však poruke, tak zachladím postihnuté miesto a predchádzam väčšiemu opuchu.
Do cieľa dnešnej etapy to už nemám ďaleko. Prichádzam na udržiavané lúky pod kopcom Žľab, odbáčam z turistického chodníka a po 500 metroch hore lúkou som pri peknej drevenej útulničke. Mám ju dnes iba pre seba, tak rozkladám veci na spanie, dávam improvizovanú sprchu, varím večeru. Už sa stmieva, keď začujem rachot motorky. Zanietený fanúšik tohto podivného „športu“ potreboval vyvetrať svojho miláčika. Chvíľu pohovoríme, potom sa sa rozlúči a túruje si to dolu dolinou späť do civilizácie. Poberám sa do chyže a ukladám unavené telo do horizontálnej polohy. Je tak teplo, že spacák mi slúži iba ako ľahká prikrývka. Spoločnosť mi robia miestne plchy, ktoré neúnavne lomozia v stenách a podlahe útulne. Viem veľmi dobre, aké sú to podšívky, preto všetky potraviny starostlivo zabezpečujem. Potom bez výčitiek zaspávam.
FOTOGALÉRIA:
