Devín – Dukla – Nová Sedlica (6.deň)

Ráno vstávam zavčasu. Teplomer pri dverách útulne hlási 21 stupňov ! Som zvedavý, kam to vystúpi cez deň. Dnes dopoludnia dorazím do Trenčína, kde sa k putovaniu pridá Dominika. Ozval sa aj kamarát- spoľahlivý turistický parťák Marián a potvrdil mi, že sa pridá vo Fačkovskom sedle. Paráda, budem mať spoločnosť na najbližších niekoľko dní. Obaja chcú so mnou potiahnuť dakde k Telgártu – to už budem za polovicou trasy. Po nevyhnutných ranných úkonoch som pripravený vyraziť. Zrána je teplota znesiteľná, lesom zbieham rýchlo do Drietomy. Nasledujúcu časť trasy do Trenčína som nikdy nešiel, nuž na poliach nad Drietomou trochu blúdim . Zmiatol ma i domorodec, ktorý ma poslal skratkou presne opačným smerom. Nakoniec však nachádzam správnu cestu a schádzam do Záblatia. Pristavujem sa pri prameni miestnej kyselky- výborná osviežujúca železitá minerálka- na strednom Slovensku takej vravia medokýš. Naberám aj do zásoby a hajde do Trenčína. Míňam gazdovský dvor s predajom čerstvých vajec- pri bráne je položený klasický telefón pre prípadných záujemcov. Vajíčka by asi v mojom batohu dlho neprežili, nuž musím túto ponuku odmietnuť.

Križujem diaľnicu D1 a ocitám sa v miestnej časti Zlatovce. Okolo deviatej už slnko riadne pečie a mňa čaká nekonečná cesta rozpáleným betónovým mestom. S veľkým batohom som dosť nápadný- ono príliš veľa turistov tadiaľto zrejme nechodí. Konečne som na moste cez rieku Váh. Mám trochu času, tak robím malú zachádzku do centra a dávam kávičku. Cestou na stanicu míňam hotel Tatra. Nieže by som sa v ňom chcel ubytovať, ale je pred ním jeden z turistických uzlov, kde sa stretajú červené značky z troch smerov- k hlavnej SNP-čke sa tu pripája červená značka z Považského Inovca a Hlohovca. Ešte takých miest bude po ceste niekoľko. Ja zamierim na stanicu, kde mám o desiatej dohodnuté stretnutie s mojou budúcou parťáčkou. Vlak trochu mešká, ale nakoniec sa s Dominikou zvítame a bez väčších okolkoch vyrážame na cestu.

Je nutné pretrpieť ešte kus cesty po Trenčíne až do miestnej časti Kubrá. Tu je verejný prameň výbornej kyselky s hojným obsahom železa. Miestny pán čapuje už dobrú hodinu snáď 100 litrov vody za výdatného hundrania ďalších čakajúcich záujemcov. Našťastie ostatní ľudia sú ústretoví a umožnia mi načapovať jednu PET-ku bez čakania v šóre. S vďakou ochutnávam a bez väčšieho zdržania môžeme ďalej. V lese je páľava slnka menšia, ale horúčava aj tak kulminuje, Po výšľape nad Opatovskú dolinu som prepotený skrz-naskrz, tričko by sa dalo žmýkať. Na hrebienku čakám parťáčku ktorá zaostala pri ostružinách. Stretám párik turistov, ktorí idú SNP-čku na etapy. Pred pár dňami začali v Čičmanoch a chcú doraziť až na Devín. Poprajeme si veľa šťastia a zbiehame do Trenčianskych Teplíc. Tu potrebujem doplniť zásoby, nuž robím veľký nákup. Zvažujem, čo vydrží v batohu tieto horúčavy- suchá saláma, klobása či tvrdý údený syr by snáď mohli. Nesmú chýbať samozrejme sladkosti. Doprajem si i plechovku piva. Dominika nakupuje dáku zdravú stravu. Divím sa, ako z toho môže dievča vyžiť. Obloha sa riadne zaťahuje a začína hrmieť. Už-už to vypadá na dážď, ale sme už v lese a úkryt zrovna žiadny. Nuž hrozbu dažďa ignorujeme a ideme ďalej. Než prídeme pod Omšenskú XX, oblaky sa trhajú a občas vykukne aj slnko. Niekde sa to vybúrilo, našťastie nie nad nami. Terén je húpavý, buď do kopca lebo z kopca. Typické Strážovské vrchy- ani kúsok po rovine.

K večeru sa z lesa vyhupneme a ocitáme sa na pekných udržiavanych lúkach nad Hornou a Dolnou Porubou. Nad sebou máme Slopský vrch s blyštiacim sa krížom. Som už unavený, ďalej sa mi nechce. Kúsok obďaleč je maringotka s altánkom. Maringotka je síce uzavretá, ale altánok poslúži dobre na prípravu večere a raňajok. A nechýba ani suchá latrína s vyrezaným srdiečkom na dverách. Jednoducho romantika ťažkého kalibru. Staviam stan na mäkkej tráve pod lesom. Dominika nocľah v stane slušne odmieta a uprednostňuje altánok. Stmieva sa, tak ešte chvíľu pokecáme a potom sa porúčam do spacáku. Ako vždy pred spaním zbilancujem uplynulý deň a robím plány na ten ďalší. Zajtra nás čaká neľahká etapa v Strážovských vrchoch, tak uvidíme ako to v tých úmorných horúčavách zvládneme. Nuž ale, aspoň zistíme, čo v nás je. A už som ticho, dobrú noc !

FOTOGALÉRIA: