Denník N

Chceli sme prepojiť umelecké komunity, hovoria zakladateľky PechaKucha Night na Slovensku

Barbara Zavarská a Katarína Trnovská na Slovensko priniesli medzinárodný formát PechaKucha Night. 34. vydanie bude ich posledné.

PechaKucha večery sa dnes konajú vo viac ako 900 mestách po celom svete. Prezentačný formát, ktorý stručne a pútavo približuje prácu architektov, dizajnérov, vizuálnych umelcov a iných tvorivých ľudí, nájdete aj vo viacerých slovenských mestách. Vôbec prvá slovenská PechaKucha Night sa z iniciatívy Barbary Zavarskej, Kataríny Trnovskej a Ľubice Hustej konala v roku 2008 v Bratislave. Jej iniciátorky pod hlavičkou OZ punkt 8 rokov starostlivo vyberali ľudí a projekty, pri ktorých charakteristický PechaKucha formát (20 obrázkov po 20 sekúnd) plynul neuveriteľne rýchlo. 34. vydanie PKN Bratislava bude posledné, ktoré punkt zastreší, od jesene organizáciu podujatia od Barbary a Katky preberie OZ Soyart. S oboma sme sa preto v krátkom rozhovore ohliadli za ich PechaKucha zážitkami.

Tri veci, ktoré ťa inšpirujú?
Barbara: Iné mestá, priatelia a každodennosť v inej realite.
Katarína: Životné príbehy ľudí, často veľmi prosté. Konkrétny problém. Keď sa zdá, že sa niečo nedá, alebo že neexistuje človek, ktorý by daný problém vyriešil.  A moja rodina.

Aký projekt alebo umelec ťa naposledy nadchol?
Barbara: Projekt tržnice od architekta a urbanistu Jože Plečnika v Ľubľane.
Katarína: Kostýmová výtvarníčka Katarína Hollá. Ako už veľa krát…

Čo ťa priviedlo k organizácii prvej slovenskej PKN?
Barbara: PechuKuchu som objavila ešte ako študentka, počas dizertačky na VŠVU, kde som sa venovala kultúrnemu manažmentu v architektúre. Vtedy, v roku 2007, PKN ešte nebola tak masívne rozšírený formát ako dnes, sledovala som jej začiatky v Prahe a v Budapešti. U nás veľmi chýbala interdisciplinárna verejná diskusia. Bolo mi jasné, že ide o jedinečnú príležitosť na prepojenie umeleckých komunít s architektonickou a dizajnérskou a navyše tak, že to môže byť atraktívne pre širokú verejnosť. S malou dušičkou som požiadala o licenciu v Tokiu a vyšlo to. Dnes ďakujem Adamovi Gebrianovi, že ma v tom podporil:)
Katarína: Bola to Barbara a jej nadšenie priniesť na Slovensko niečo, čo tu nemá obdobu. Najmä, v tom čase v pomerne konzervatívnom architektonickom prostredí.
11001554_935325579823664_7745695791647717161_o
Čo podľa teba musí spĺňať dobrá PKN prezentácia?
Barbara: V tak krátkom čase je ideálne sústrediť sa na jednu tému, projekt alebo vec, čo najviac vystihuje autora. Nemá zmysel predstavovať celé portólio alebo byť za každú cenu vtipný. I keď podľa poučiek vraj každá dobrá prezentácia začína vtipom.
Katarína: Musí byť najmä autentická. Publikum veľmi rýchlo odhalí pózu.

3 prezentácie, ktoré pre teba boli výnimočné?
Barbara: Pre mňa ako dramaturgičku PKN bolo vždy výnimočné, keď sa nám podarilo dostať skvelého človeka na scénu. Bola to napríklad Bety K. Majerníková, ateliér Walking Chair z Viedne alebo Rudo Sikora.
Katarína: Maliarka Jarka Džuppová – najúprimnejšia prezentácia vôbec. Mjölk architekti (CZ) – najmä ich happening s prskavkami a gitarou. Scenáristka režisérka Zuza Piussi – jej rozprávanie o filme The Chicken Love spôsobovalo nekontrolovateľné salvy smiechu, ešte nejakú chvíľu po tom čo odišla z pódia.

Rada, ktorá ti najviac pomohla v pracovnom živote?
Barbara: Že práca s ľuďmi je ťažká :)
Katarína: Na 100% sa môžeš spoľahnúť len na seba.

Čo si sa pri práci na PKprofile_pknba_21N naučila?
Barbara: Začínali sme v malom tíme, takže som si prešla všetkým – od fundraisingu, cez dramaturgiu, PR a produkciu po finančné riadenie. A naučila som sa počúvať vlastnú intuíciu.
Katarína: Zbaviť sa predsudkov.

Keby si mohla ako spíkra pozvať kohokoľvek, koho si vyberieš?
Barbara: Napriklad Alejandro Aravena, kurátor aktuálneho bienále architektúry v Benátkach.
Katarína: Björk.

Čo máš v Bratislave rada?
Barbara: Asi najväčšou kvalitou Bratislavy je jej topografia a pozícia na Dunaji a teším sa na Hyperloop medzi Bratislavou, Viedňou a Budapešťou :)
Katarína: Tých miest a vecí je veľmi veľa. Bratislavu vnímam ako svoju základňu, domov aj budúcnosť. Ale ak chceš aj konkrétne srdcovky, tak sú to určite bývalý Propeler (dnes Tyršovo nábrežie), Horský park, Štrkovec, Slavín, trhovisko na Miletičke a Žilinskej, alebo akékoľvek iné miesto, kde trávim čas so svojou bandou najbližších.

Kde v krajinách  V4 to podľa teba kultúrne naozaj žije a prečo?
Barbara: Myslím si, že podhubie na naozaj bohatý kultúrny život ponúkajú predovšetkým veľké metropoly, nad milión obyvateľov. V krajinách V4 ich je zopár. Ale o to viac si vážim kultúrnych “džihádistov” v menších mestách, aj na Slovensku ich máme niekoľko.
Katarína: Myslím, že jednotlivé krajiny V4 sú dnes navzájom kultúrne vyvážené. I keď niekde je silnejšie napríklad divadlo, niekde vizuálne umenie či hudba. Teším sa aj zo súčasnej kultúrnej ponuky na Slovensku. Dokonca zažívam istú frustráciu, že nemám kapacitu vidieť a počuť to množstvo vecí aj naživo.

Čomu sa momentálne venuješ?
Barbara: Momentálne pracujem v o.z. Punkt na projekte Dobrý trh a konferencii WhatCity?. No a k tomu mám doma 3 ročného nezbedníka.
Katarína: Ako full time, synom a manželovi a popri tom projektu HRAVO, ktorý sme s manželom založili s cieľom priniesť na trh hračky, ktoré budú baviť nie len deti, ale aj ich rodičov.

1461066_654337321255826_450104022_n

Prečo sa podľa teba oplatí chodiť na PechaKucha?
Barbara: Spája príjemné s užitočným – v neformálnej atmosfére sa človek dozvie, čo sa aktuálne deje nie len v umeleckej či architektonickej sfére. A to naživo priamo od autorov. Často krát nemáme čas toto sledovať alebo nás pohltí informačný smog, takže je veľmi fajn, že za nás niekto spraví takýto kurátorský výber.
Katarína: PKN vnímam ako kaleidoskop. Nezáleží na veku, vzdelaní, profesii, každý si tam niečo nájde, čo ho inšpiruje, pobaví, či mu zdvihne adrenalín. Často krát sa stane, že sa navzájom spoznajú ľudia, ktorí by sa inde nestretli a otvorí sa im nová príležitosť, osobná alebo pracovná.

S organizátorkami z Punktu sa môžete prísť symbolicky rozlúčiť 15. júna do a4. Posledné, 34. vydanie PechaKucha, ktoré zastrešujú, má príznačne tému pamäť.

 

Autorka: Michaela Kučová

Teraz najčítanejšie

PechaKucha Bratislava

Zaujímavých ľudí z oblasti umenia, architektúry, dizajnu a spoločenského diania predstavujeme na pravidelných PechaKucha Night Bratislava aj na tomto blogu.