Cvernovka – prečo malo zmysel jej pomôcť
Mesto, nie sú len budovy, cesty, kancelárie, mosty, mesto sú hlavne jej obyvatelia. Charakter mesta, ako sa v ňom cítime vytvárajú predovšetkým jeho obyvatelia. Preto som s nevôľou sledoval, čo sa začalo diať s kreatívnym priestorom v Cvernovke.
Začnem trochou histórie. Budova Cvernovky, ktorá je bývalou továrňou na výrobu nití, bola postavená pred viac ako 100 rokmi rakúskymi podnikateľmi. Na začiatku nového milénia (v roku 2003) bola fabrika definitívne zatvorená. Po dvoch-troch rokoch sa do prázdnych priestorov fabriky začali postupne sťahovať, hlavne vďaka lacným nájmom, nadšenci rozbiehajúci svoj biznis v oblasti kreatívneho priemyslu. Umelci, architekti, ale aj startupy v podobe connect – coworkingu (spoločné zdieľanie priestorov) si našli svoje útočisko v tejto industriálnej budove. Je dôležité povedať, že žiadnu podporu od mesta a samosprávy nedostali. Žiadne čakanie na granty z EÚ na podporu kreatívneho priemyslu. Cvernovka sa organicky stala jedným z kreatívnych tepien Bratislavy.
Tým, že v Cvernovke pracovalo a tvorilo veľa mladých ľudí, malo to dvojaký efekt. Nadšenci z rôznych oblastí sa dokázali vďaka spolužitiu v rovnakých priestoroch navzájom ovplyvňovať, pomáhať si a vytvárali tak jedinečné kreatívne prostredie. Okrem toho sa začalo pretvárať celé okolie. Vznikali menšie kaviarničky a služby slúžiace kreatívnemu priestoru. Okolie hlavnej autobusovej stanice začalo dostávať mladický duch. Urbanistická poučka, že charakter okolia vytvárajú hlavne ľudia, ktorí tam žijú, bolo vidieť všade na okolo.
Predchádzajúci text je v minulom čase kvôli tomu, že medzi Nadáciou Cvernovky a majiteľmi nedošlo k zhode v ďalšej podobe existencie toho unikátneho priestoru. Pre nás ako zástupcov mesta a župy vyvstala otázka, ako zachrániť tvorivý potenciál a kreatívny kapitál, ktorý sa za tie roky na mieste Cvernovky naakumuloval. Som preto rád, že na úrovni Bratislavského samosprávneho kraja sa začali hľadať riešenie. Po vzájomných diskusiách došlo k zhode na využití priestorov bývalej Strednej priemyselnej školy chemickej na Račianskej ulici v Bratislave, ktorá sa už roky nevyužíva. Nebudem sa sporiť ak mi niekto vytkne, že poloha, ani areál nie je taký, ako poskytovala Cvernovka. Génius loci Cvernovky síce len tak nenahradíme, ale je to stále najlepšie možné riešenie, ktoré je v súčasnosti k dispozícii.
Pevne verím, že nastane na novom mieste počas zopár rokov, či dokonca už mesiacov podobný efekt ako v okolí Cvernovky. Už teraz môžem povedať, že to bude pre urbanizmus okolia Račianskej ulice jednoznačne vzpruha. Memorandum o spolupráci medzi Nadáciou Cvernovka a bratislavskou župou je podpísané a v súčasnosti je robené maximum preto, aby bývala stredná škola na Račianskej ulici v Bratislave mala čo najskôr nových obyvateľov. V krátkom čase sa to podarilo vďaka zanieteniu mnohých ľudí, osobitne chcem poďakovať kolegom poslancom Elene Pätoprstej a Braňovi Kaliskému.
Duch Bratislavy a jej potenciál netvoria len nákupné centrá a nové kancelárie pre zahraničné shareservisné centrá. Tvoria ju hlavne jej obyvatelia a komunity. Každá má svoj štýl a iné ciele, ale každá dopĺňa urbánnu mozaiku Bratislavy. Ich prirodzenú podporu považujem za jednu z hlavných úloh komunálnej politiky. Ak lamentujeme, že nám mladí odchádzajú do zahraničia, neprilákame ich novými nákupnými centrami, ale priestormi, kde sa tvoria nové kreatívne prístupy a riešenia. Preto sa oplatilo duch Cvernovky zachrániť.
