Matky, ktorým sa nechce pracovať.

Diskusia v období zápisov do škôlok sa v posledných rokoch pohybuje v mantineloch: kedy sa kto postavil do radu, koľko musel zaplatiť ….až po konkrétne čísla, koľko detí sa do škôlok nedostalo. V Ružinove to bolo v tomto roku 177 detí. Týka sa to najmä mladých rodín, ktoré potrebujú viac zdrojov na svoje prežitie a preto je pre ne umiestnenie detí do škôlky dôležité. Miest je menej ako žiadostí….

….a tak vznikol nápad: zrušme materské centrum Hojdana a urobme z neho škôlku.

Fungujúce materské centrum pre mamy, ktoré chcú ostať doma s deťmi, byť im čo najbližšie a súčasne neostať izolovanými. Často krát ide o matky, ktoré si túto polohu nevyberú dobrovoľne – ich deti majú špeciálne potreby – či už je to downov syndróm, celiakia, hyperaktivita, disfunkcie, dietetické požiadavky. Často krát sa pridávajú ich manželia a celé rodiny.

História materských centier na Slovensku siaha do roku 1996, od kedy sa viaceré skupinky mladých matiek začali stretávať a rozvíjať predstavu vlastných materských centier v mieste svojho bydliska. Rok 2001 bol prelomovým, zakladanie materských centier z iniciatív matiek sa šírilo geometrickým radom. Vzájomné prepojenie, spoznávanie sa a vyššia organizovanosť prerástla do vzniku Únie materských centier. Poslaním materských centier je dosiahnuť úctu a uznanie materstva v spoločnosti a spoluvytvárať podporujúce podmienky pre materstvo v najvyššom záujme dieťaťa, matky a rodiny.

Nedorozumenie okolo poslania a postavenia materského centra dokonale ilustruje nedávno otvorená diskusia, či je možné zobrať dieťa na pracovisko.

 Veronika Pizano vo svojom blogu píše: „Ak parlament nechápe základné veci týkajúce sa materstva, ak odsudzuje pracujúcu matku, ak jej kladie prekážky, ako tento zákonodarný orgán môže vytvárať právne podmienky na to, aby bol život pracujúcich rodičov jednoduchší a lepší všeobecne? Nemôže, lebo je úplne mimo realitu toho, čo rôzne skupiny ľudí na Slovensku potrebujú.“

Pokračujúca diskusia vidí zatiaľ len dva modely pre matku, dieťa a ich rodinu:

• buď je matka s dieťaťom doma a venuje sa len jemu (a domácnosti a manželovi)
• alebo sa venuje svojej práci a o dieťa sa stará niekto iný

V tom druhom prípade sa teda o dieťa má postarať niekto v škôlke – najlepšie štátnej – ergo  samosprávnej. V tom horšom prípade súkromnej. Logicky je teda prvoradou povinnosťou samosprávy  túto službu poskytnúť – veď nechceme predsa, aby sa matky nemohli realizovať.

Kto sú však matky, ktoré nechcú pracovať, ktoré naopak chcú zažívať spolu so svojimi deťmi ich najdôležitejšie udalosti krok za krokom, ktoré ich v prípade špeciálnych potrieb ich detí nechcú dávať deti do špeciálneho zariadenia? O čo im vlastne ide?

Navštívte prosím aspoň raz už 13 rokov fungujúce materské centrum Hojdana v Ružinove. Nájdete perfektne fungujúcu komunitu matiek z celej Bratislavy, ktorá práve tu v Ružinove vybudovala prístav pre realizáciu tejto predstavy materstva.

Materské centrum Hojdana

• Šíri koncept materského/rodinného centra, v ktorom môžu mamy aj so svojimi malými deťmi zmysluplne prežívať obdobie, kedy sa plne venujú rodine – rozvíjať sa, vzdelávať, pracovať na sebe a nachádzať vľúdnu podporu vo svojej novej životnej situácii.
• Je dôveryhodným partnerom pre samosprávu v Ružinove ale aj pre nové mladé rodiny
• Realizuje poradenstvo, vzdelávaciu činnosť, organizuje pravidelné podujatia ako napríklad Škôločku, divadlo Dúhadlo, Jogu, Radosti v Hojdane, Víkendové semináre, Svetielka, výtvarný krúžok, Ver telu, Záhradné burzy, kurz Sebaobhajcovia, Play Wisely, Masáže dojčiat, Čikung, MDD, Denné tábory, Hudobné dotyky, Šibali, Keramiku, Koníkový deň, stretnutie rodín so sluchovo postihnutými deťmi, Waldorfskú herničku, SM cvičenie, oslavy narodenín, tvorivé víkendové dielne, kurz Pastelka, Angličtina pre deti, Rozhovory o zázraku….            

Chodia sem ženy, ktorých deti majú špeciálne potreby. Chodia sem však aj matky, ktorých deti nepotrebujú špeciálnu starostlivosť a ony majú svoje normálne potreby – stretávať sa, porozprávať sa, vzdelávať sa, študovať jazyky, organizovať sa, pracovať pre druhých, pomáhať si navzájom, budovať tak dávno zabudnuté susedské nápomocné vzťahy.

Celá jedna generácia detí v materskom centre vyrastala a celá jedna generácia matiek sa v materskom centre realizovala.

Tieto ženy za prácu v domácnosti, pre komunitu, pre susedov, pre spoločenstvo nie sú nijako ohodnotené. Tieto ženy z presvedčenia robia veci nad rámec svojho materstva v prospech seba aj iných. Keby sme vedeli dnes „naceniť“, čo všetko robia ženy zapojené do aktivít materského centra Hojdana, možno by sme na jeho zrušenie začali pozerať inak. Ako ďalej hovorí Veronika Pizano: „Deklarovaná podpora rodiny vo volebných programoch poslancov  ostane len prázdnymi slovami.“  

Zrušením materského centra Hojdana zbavíme  588  rodín a ich matiek možnosti voľby, ktorú v materskom centre majú: môžu ostať doma so svojimi deťmi a nebyť považované za lenivé. Svoje dieťa – často krát nie len jedno ale viaceré – môžu zobrať do materského centra. Neohrozujú zdravie detí a svojou angažovanosťou v centre nebudujú svoju kariéru, ako sú často označované pracujúce matky. Každá z nich je presvedčená, že je to to najlepšie, čo môže svojim deťom dať. A to vrátane toho, že súčasne napĺňa svoje potreby.

Existencia centra Hojdana a jeho podpora od mestskej časti Ružinov (prenájom budovy) zlepšuje prostredie pre deti a rodičov, ktorí sú na takýto tip zariadenia odkázaní.

Chcem veriť, že poslanci v mestskej časti Ružinov sú osvietení a namiesto likvidačného rozhodnutia budú pomáhať budovať ukážkové materské centrum Hojdana, ktorým sa Ružinov bude chváliť.

Vyplatí sa to nám všetkým.

Podporte petíciu za zachovanie centra http://www.peticie.com/signatures/peticia_za_zachovanie_cinnosti_mc_hojdana_v_ruzinove/