Denník N

Devín – Dukla – Nová Sedlica (10.deň)

Kremnické Bane – Krahule – Skalka – sedlo Malý Šturec – Kráľova studňa (9.august 2015)

Ráno vstávame do slnečného dňa. Charakter počasia sa nemení, akurát je zo dňa na deň horúcejšie. Dostávame od nášho hostiteľa priateľské požehnanie na cestu, takže ďalej pôjdeme pod ochranou tej najvyššej inštancie. Ešte vyfotíme blízky gotický kostol žiariaci belobou a za chvíľku sme na Krahuliach. Dedina v nedeľu zrána ešte spí, tak nemáme dôvod zastavovať. Pozvoľným ale tiahlym stúpaním sa dostávame na najvyšší bod Kremnických vrchov- na Skalku. Miestny vysielač, dlhý a tenký ako špageta je druhou najvyššou stavbou na Slovensku. Dačo cez 300 metrov. My sa však tešíme na fajnové raňajky v hoteli Minciar. K nášmu veľkému sklamaniu raňajky pre nás nemajú- tie sú iba pre ubytovaných hostí. Nuž vyťahujeme vlastné zásoby. Slečna je tak milá, že nám prinesie lopár i príbor, nepohrdneme ani dobrou kávou.

Posilnení pokračujeme ďalej hrebeňom Kremnických vrchov. Prichádzame do sedla Tunel, kde je ďalší červený uzlový bod. V sedle je skutočný historický tunel , momentálne však po zosuve pôdy kompletne zavalený. Nepríjemný vrchol Vyhnatovej je strmý a zarastený, ďalej je to však pohodový bežkársky hrebeň, prakticky až na Fľochovú. Na tomto kopci je zastávka povinná- nikde inde nerastú tak veľké a sladké čučoriedky, ako tu. Nesklamala ani tentokrát- pasieme sa dosýta, kým nemáme bruchá plné a huby do fialova sfarbené. Z Fľochovej chodník prudko klesá, ale kým sa dostaneme na Šturec, musíme prekonať ešte tri nepríjemné strmé kopčeky- a na každý jeden z nich vedie chodník až úplne na vrchol, aby zase mohol spadnúť strmo do sedielka. Parťákov táto monotónna drina prestáva baviť- idú tadiaľto poprvýkrát a nie sú na takéto žarty psychicky pripravení. Našťastie hukot motoriek oznamuje, že sme na Malom Šturci. Sadáme pod stromy do trávy, vyzúvame topánky a uľavíme výdatne batohom od jedla a vody. Zaslúženú siestu nám strpčujú dotieraví motorkári. Mnohí z nich sa vozia hore-dolu hádam desať krát za sebou. Väčšina z nich príliš nerozlišuje normálnu cestu od pretekárskej dráhy. A čím viac hluku urobia, tým väčší sú machri. Ale zase, aj transplantačné centrá musia z dačoho žiť, tak nad nimi len zhovievavo mávnem rukou.

Okolo tretej sauna vrcholí, ale nedá sa svietiť, treba nám pokračovať ďalej. Cesta na Kráľovu studňu je nekonečná, trvá skoro 3 hodiny. Točí sa do zblbnutia v nekonečných zákrutách. Dominike berieme časť vecí z batoha, aby sa jej trochu uľavilo. Už druhý deň maká naplno a horúčava jej odoberá dvojnásobok síl čo nám. Nemožno sa diviť, však je oproti nám polovičná. Dokonca i Marián ide psychicky do kolien. Ja túto trasu nejdem zďaleka poprvýkrát, nuž viem čo ma čaká a som obrnený stoickým kľudom. Navyše v sandáloch sa mi ide dobre, kamienková masáž nôh je príjemná zmena. V podvečer konečne prichádzame k horskému hotelu. Dávame si obligátne pivo a Dominika obligátny zeleninový tanier (neviem ako to robí, ale neje takmer nič okrem zeleniny). Marián vracajúci sa z toalety zvestuje, že je tam sprcha ! No viac mi netreba ! Schytím nenápadne uterák , v nestráženej chvíli sa vytratím a šup pod vodu. Čistý a vysmiaty sa o 10 minút vraciam späť. Mariánovi to nedá, tak objednávame ešte po pive a urobí to rovnako. Blažený úsmev na tvári pri návrate hovorí za všetko.

Na hoteli však spať neplánujeme. Kúsok nad ním je drevená koliba, miesto ako stvorené pre nás. Nenáhlivo ideme hore. Kráľovu skalu osvetľuje zapadajúce slnko, za kopcom cinkajú kravské zvonce- večerná idyla ako vyšitá. Pri kolibe sú dva stany, ale drevená útulňa je prázdna. Vybalíme veci, uvaríme večeru a po únavnom dni čoskoro vkĺzneme do spacákov. Nieto sily, čo by nás vyrušila zo spánku. Sniva sa mi o zvoncoch.

FOTOGALÉRIA:

Facebook

Teraz najčítanejšie