Denník N

V kauze piešťanského CT malo dôjsť k samozničeniu riaditeľky nemocnice, prokurátor to ignoroval

Trenčín, 21. 5. 2015. Prevádzka CT a MR zariadení firmy Alfamedia na poliklinike v Trenčíne. Foto N - Tomáš Benedikovič
Trenčín, 21. 5. 2015. Prevádzka CT a MR zariadení firmy Alfamedia na poliklinike v Trenčíne. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalá riaditeľka nemocnice sa proti obvineniu, že spáchala trestný čin, bráni poukazovaním na nezákonnosť rozhodnutia, vďaka ktorému sa stala riaditeľkou. Pomôže jej to?

Pred mesiacom zverejnené uznesenie Generálnej prokuratúry týkajúce sa kauzy nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici vyvolalo búrku nevôle. Prokurátor René Vanek ním totiž zrušil obvinenie voči skupine osôb pre podozrenie obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu a obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Na cene záleží

Pobúreniu verejnosti sa dá rozumieť. Nejedny noviny spravili ku kauze pekné vizualizácie z rovnakou pointou: pokým niekde (Havlíčkov Brod, Nemocnica Brezno) kupovali 128-obrázkové “cétéčko” za pol milióna eur, v Piešťanoch sa chystali vycálovať o milión viac. Bolo to predražené, ľudia, ktorí boli do toho namočení, by mali ísť sedieť. Basta.

Prokurátor Vanek to videl inak. Nedostatky objavil v znaleckom posudku, o ktorý vyšetrovateľka požiadala Výskumný ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Ten mal najmä zistiť, či cena 1,596 milióna eur s DPH, za ktorú v Piešťanoch chceli kúpiť cétéčko od firmy Medical Group, zodpovedala obvyklej cene na trhu v danom období. Čo nie je to isté, ako preukázať, že niekde sa niekedy rovnaký CT prístroj kúpil lacnejšie.

Nejdem robiť sudcu v spore medzi prokuratúrou a žilinským výskumákom. No pri čítaní uznesenia prokurátora Vaneka som si uvedomil dve zaujímavé okolnosti. Prvá, zjavne neexistuje nič ako cenníkové ceny CT prístrojov. (Koho zaujíma, ako sa v tendroch čaruje s cenami za cétečka a za ich servis, odporúčam tento starší článok Zuzany Dančíkovej z Transparency International Slovensko.)  Druhá: ak by sa v určitom období deväť z desiatich cétečiek nakúpilo predražene (lebo provízie sprostredkovateľom), akú logiku má zisťovať spôsobenú škodu porovnaním inkriminovaného CT prístroja s obvyklou cenou na trhu?

No najzaujímavajší mi prišiel spôsob, akým sa bývalá riaditeľka nemocnice v Piešťanoch Mária Domčeková pokúšala vyviniť.

Ako sa Domčeková riaditeľkou stala

Na pripomenutie: V roku 2012 Smer-SD vyhráva parlamentné voľby a vzniká vláda jednej strany. V duchu tradície dochádza k výmenám na mnohých pozíciách v štátnej a verejnej správe. Tradícia neobišla ani Nemocnicu Alexandra Wintera v Piešťanoch, ktorej novou riaditeľkou sa v novembri stáva JUDr. Mária Domčeková.

Nešlo to však celkom ľahko, najprv si bolo treba poistiť väčšinu v päťčlennej správnej rade nemocnice. Urobili to na drzovku: na mimoriadnom zasadnutí 27. novembra 2012 zmenili štatút nemocnice tak, že sa počet členov správnej rady zvýšil na šesť, z ktorých dve tretiny po novom menovalo ministerstvo zdravotníctva. Správna rada v doplnenom zložení následne zvolila právničku Mária Domčekovú za novú riaditeľku, ktorá s týmto postupom nemala problém. Obvodný úrad v Trnave s Kaliňákovým nominantom na čele zmeny zaregistroval.

O dva roky neskôr nemocnica vedená Domčekovou uzatvára zmluvu na nákup drahého CT prístroja s firmou Medical Group (v minulosti v nej sedel Pavol Paška, v roku 2014 predseda parlamentu), ktorá uspela vo verejnom obstarávaní. Pre kauzu prichádzajú o funkcie ministerka zdravotníctva a podpredsedníčka parlamentu. Pavol Paška ich nasleduje po tom, ako sa nahnevaní ľudia v novembri 2014 presunú z internetu pred jeho rezidenciu.

Domčeková je v tom čase ďalej riaditeľkou piešťanskej nemocnice. Pochybenie pri nákupe cétéčka si zjavne nepripúšťa. Naopak, na Alana Sucháneka, vtedy člena správnej rady nemocnice, ktorý na nákup drahého prístroja upozornil, riaditeľka podáva trestné oznámenie za iný tender spred dvoch rokov.

Prokurátor ruší rozhodnutie

V marci 2015 Generálna prokuratúra reaguje na podnet A. Sucháneka a Magdalény Kovačičovej. Tí žiadali preskúmať zákonnosť postupu, ktorým sa zvýšil počet členov správnej rady nemocnice a naň nadväzujúce rozhodnutie Obvodného úradu v Trnave, ktorý tieto zmeny odobril a M. Domčekovú zapísal ako štatutárku nemocnice. Prokuratúra Suchánekovi a Kovačičovej dáva za pravdu a postup označí za nezákonný. Rozhodnutie úradu má byť zrušené a podľa prokuratúry sa má vo veci opätovne rozhodnúť v súlade so zákonom.

Okresný úrad v Trnave sa zariadil podľa inštrukcií prokuratúry a v máji 2015 napadnuté, tri roky staré rozhodnutie už neexistujúceho Obvodného úradu, zrušil.

Domčeková je v tom čase ešte stále riaditeľkou nemocnice a zrejme sa jej nepáči, že rozhodnutie, vďaka ktorému sa dostala na čelo nemocnice, okresný úrad zrušil. Pretože advokátska kancelária (Majling & Ninčák), ktorá nemocnicu v tom čase zastupuje, sa proti rozhodnutiu Okresného úradu odvoláva. Ministerstvo vnútra však v auguste 2015 toto odvolanie zamieta a dáva za pravdu prokuratúre.

Odvolaná, obvinená, ničotná

V septemebri 2015 správna rada odvoláva M. Domčekovú z funkcie riaditeľky nemocnice. V tej istej dobe polícia obviňuje ju a štyroch členov správnej rady zo spáchania trestného činu. Obvinení proti tomu podávajú sťažnosti, ktoré však krajská prokuratúra postupne zamieta.

Medzi novembrom 2015 až januárom 2016 jednotliví obvinení žiadajú generálneho prokurátora, aby uznesenia vyšetrovateľky a krajskej prokuratúry zrušil.

V apríli 2016 prokurátor René Vanek vydáva už spomínané uznesenie, v ktorom sumarizuje aj námietky obvinených. Nechýbajú v ňom ani výhrady M. Domčekovej. Jej pohľad na to, či sa do funkcie dostala zákonným alebo nezákonným spôsobom, sa však už oproti letu 2015 mení.

Poukazuje na to, že prokurátor a vyšetrovateľ mali v čase vznesenia obvinenia vedomosť o tom, že dňa 26. augusta 2015 bol zrušený zápis jej osoby ako štatutárneho orgánu nemocnice, čo bolo potvrdené dňa 28. októbra 2015 rozhodnutím ministra vnútra R. Kaliňáka.  Právne úkony, ktoré M. Domčeková urobila ako štatutárny orgán nemocnice od decembra 2012 neboli podľa nej realizované štatutárnym orgánom a “sú právne ničotnými právnymi úkonmi.” To isté podľa nej platí pre verejné obstarávanie, resp. kúpnu zmluvu na cétečko od Medical Group, ktorá vzišla z verejného obstarávania. “Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že takýmto právnym úkonom nemôže byť spáchaný ani trestný čin porušovania pri správe cudzieho majetku, keďže škoda by nikdy nevznikla, nakoľko neexistuje ani kúpna zmluva a teda ani škoda.” Obvinená M. Domčeková podľa nej samej, resp. jej právnych zástupcov nebola štatutárnym orgánom, takže nie je naplnená objektívna ani subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu.

Chápete? Najprv sa právne pochybným spôsobom necháte dosadiť za šéfa nemocnice a dva roky tam veselo podpisujete zmluvy. Keď kvôli jednej z nich vypukne škandál, bránite postup, ktorým sa biznis uzavrel, aj spôsob, akým ste sa do funkcie dostali. No keď vám v schránke pristane obvinenie z trestného činu, otočíte, a tvárite sa, že ste šéfom nemocnice vlastne nikdy ani neboli a zmluvy, ktoré ste popodpisovali, sú “právne ničotné úkony.”

Čo na to právnici

Samozničeniu M. Domčekovej ako riaditeľky piešťanskej nemocnice sa prokurátor R. Vanek v zdôvodnení, prečo ruší uznesenia o obvinení, nevenoval. Čo však ešte neznamená, že to pre menovanú nie je cesta, ako sa vyhnúť prípadnému trestu za svoje počínanie.

“Ak by išlo len o jej spätné zrušenie postavenia štatutárky, ale bezpochyby by bolo preukázané, že ona sama sa ako štatutárka správala (čo preukázané je) a súčasne že mala vedomosť o tom, že pácha trestný čin a tento trestný čin spáchať chcela, potom by spätné zrušenie registrácie jej ako štatutárky nemocnice malo len účinky nastupujúce pri skutkovom omyle pozitívnom – t.j. myslela si, že trestný čin pácha, ale chýbal niektorý znak skutkovej podstaty trestného činu,” myslí si trestný právnik, ktorého si vážim, ale nechce byť citovaný v médiách.

Podľa neho je zaujímavejšia iná argumentácia M. Domčekovej, kde tvrdí, že nevedela, že vysúťažená cena je zlá (resp. že akceptovanie víťaznej ponuky je niečo protizákonné) a tým pádom nevedela a ani nemala vôľu spáchať trestný čin. “Ak by prokuratúra na základe takejto argumentácie uznala, že v konaní riaditeľky absentuje subjektívna stránka, potom by nasledovali účinky takéhoto záveru aj na to spätné zrušenie registrácie – obhajoba by tvrdila, že z tohto dôvodu nemôže ísť ani o skutkový omyl pozitívny, pretože riaditeľka ani nevedela o tom, že pácha trestný čin,” hovorí právnik. No zároveň dodáva, že podľa jeho osobného názoru by takáto argumentácia bola prinajmenšom sporná, keďže človek v pozícii riaditeľa nemocnice by si mal preverovať všetky okolnosti a nie iba „slepo“ podpisovať, čo mu kto predloží.

Zjednodušene povedané: ak sa obhajcom M. Domčekovej podarí preukázať, že si nebola vedomá nezákonnosti svojho konania, nemá zmysel riešiť spätné zrušenie registrácie.  No ak sa preukáže, že exriaditeľka tušila o protiprávnosti svojho počíňania, spätné zrušenie registrácie bude mať iba tie účinky, že v rámci skutkového omylu pozitívneho nebude stíhaná za trestný čin dokonaný, ale v štádiu pokusu.

Bývalá prokurátorka, dnes advokátka Eva Mišíková sa s uvedeným názorom stotožňuje a dodáva, že nie sú pochybnosti  o rozhodovaní M. Domčekovej v presvedčení, že je osobou oprávnenou na príslušné rozhodnutie. “Lebo inak by predsa v tomto smere nekonala vôbec,“ myslí si advokátka. Fakt, že zrušujúce rozhodnutie má spätnú účinnosť, má podľa nej v tejto trestnej veci len formálny charakter a nevylučuje zodpovednosť konkrétnej osoby za rozhodnutia, ktoré urobila do právoplatného zrušujúceho uznesenia.

Pavel Sibyla

Foto N – Tomáš Benedikovič

 

button blog

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zastavme korupciu

Veríme, že Slovensko môže byť krajina, v ktorej čestné konanie nie je rarita, ale spoločenská norma a podvody nie sú prehliadané, ale trestané.