Denník N

Prečo mladí ľudia volia Kotlebu ?

Zdanlivo jednoduchá otázka si nezaslúži jednoduchú odpoveď. Zjednodušenie sa sem nehodí. Rozum ho neberie, lebo vie, že niečo zanedbal, na niečo zabudol. Čo tak použiť cit, ktorý je vlastný všetkým ? Pokúšam sa o to s ambíciou vyvolať premýšľanie, nedávam odpoveď. Skúste si ju dať po prečítaní sami.

Sú frustrovaní, ale protestný hlas to nie je. Namiesto smutnej pravdy o nás, používame tento  novotvar, aby sa vyvolala falošná pozitívna predstava. Ľahko je nám takto zostať dobrí. S hlavou pod krídlom sme skutočne národom holubičím. Označenie fašista voliči odmietajú len pre jeho negatívny obraz, ktorý stále rezonuje. K mladosti negatívny obraz nepatrí. Prijať takéto označenie by bola ďalšia v rade ich životných frustrácií.  Ale od začiatku.

Dieťa ešte nevníma spoločenský poriadok vlastnou skúsenosťou. Predstavu si vytvára prostredníctvom rodičov. Milujúce dieťa žije v presvedčení, že rodič je ideálny, dokonalý, že je strážcom poriadku, ktorému patrí pevné miesto v spoločnosti. Vďaka tejto predstave ho vníma aj ako sprievodcu poskytujúceho bezpečie a istotu. Dospievajúce dieťa si už začína vytvárať obraz o spoločnosti cez odraz svojich rodičov v nej. Detská láska k rodičovi je tak silným sprievodcom našej ranej predstavy o spoločenskom poriadku.

Jedného dňa sa milujúca, dokonalá matka, stáva zraniteľnou a možno poníženou okolím, keď dieťa začne vnímať jej reálne miesto v spoločenskom rebríčku. Ďalšieho dňa je inak autoritatívny otec, ktorý tvorí základ nášho bezpečia, len slabým nezamestnaným. Napríklad. V čase dospievania  dieťa očakáva, že spoločenský poriadok oceňuje rodičov tak, ako ich žiada oceniť ich milujúce dieťa.  Inak je systém nespravodlivý. Osobitne v mladosti plnej ideálov.

Na začiatku to je len čistá láska k rodičom, neskôr má pribudnúť aj úcta. Rovnaké prejavy voči rodičom očakáva dieťa od spoločnosti. Ak je dieťa  konfrontované  s  odlišným postavením svojich rodičov, ako si podľa naučenej predstavy zaslúžia, nezbavuje sa tým úcty k rodičom, ale úcty k spoločnosti. Rodičov miluje. Nevie, že sú produktom vzdelávacieho systému, ktorý  ich cielene a veľmi systematicky zbavil všetkých motivácií. Rovnaké hodnotové pravidlá tak preniesli na svoje deti. Hodnotiaci systém, ktorým dnes deti vnímajú „biedu“ svojich rodičov  je tak výsledkom uplatnenia pokriveného hodnotového systému, ktorému sa doma naučili.

Ani jedných nemožno obviňovať. Rodičia sú obeťou transformácie systému v mene našej slobody. Nepochopili to, lebo im to nemali odvahu vysvetliť.  Pritom ich obeta mohla byť pevným morálnym záväzkom, ktorý dnes v našej spoločnosti chýba. Dal by sa tak  význam ich frustrácii a založili by sa základy ich sebaúcty.  Lenže cielená výchova v materialistickej ideológii zbavila rodičov schopnosti komunikovať vlastným deťom svoje silné postavenie obetí v záujme ich budúcnosti. Cez takýto morálny rozmer sa mohli stať súčasťou úspešného príbehu transformácie a mohli dať  svojím deťom vieru a nádej.

Nemožno im to vyčítať. Nebol žiadny dôvod rozumne očakávať, že ktorákoľvek skupina obyvateľstva bude schopná uvedomelého sebaobetovania bez náležitej úcty a podpory okolia. A bolesť mladého človeka z osudu svojich rodičov, ktorý predznamenáva jeho vlastnú budúcnosť, môže byť hybnou silou jeho dnešnej nedôvery. K mladosti patrí netrpezlivosť. Snaha niečo vykonať, niečo čo bude mať hmatateľný výsledok ihneď. Niečo, čo môže vrátiť aj stratenú úctu. Byť súčasťou skupiny, kde sa rešpekt prideľuje na počkanie musí byť veľkým lákadlom. Mladý človek sa musí cítiť úprimne šťastný, keď cez takúto príslušnosť dáva svojmu životu význam. A cez svoj život to isté odovzdáva svojim rodičom.

Pre každého človeka je dôležitá viera, že nás niečo presahuje. Rodičia boli tejto viery v každej jej podobe systematicky zbavení totalitným vzdelávacím systémom. Prázdne miesto, namiesto zmyslom svojej obety, dodnes napĺňajú rôznymi  falošnými predstavami. Keď tieto predstavy neboli naplnené, zbavili sa viery. Systematicky pokračovali, až zbavili viery aj svoje deti. Skutočná viera začína tam, kde končí dôkaz. Dôkazom mala byť materiálna odmena. Neprišla. Keď videli ako iní neveriaci prekročili všetky morálne hranice, aby ich spoločnosť odmenila materiálnym dostatkom, stratili aj nádej.

V takto vyprázdnenej rodine, bez viery a nádeje, vyrastajú generácie mladých ľudí. Životný príbeh rodičov zbavil ich deti nádeje a viery. Nezbavil ich však lásky. Mladí volia Kotlebu aj preto, že milujú svojich rodičov a nedokážu dať tejto láske obsah, ktorý si zaslúži.

Teraz najčítanejšie