Denník N

Bratislava a (ne)možnosť prímestskej vlakovej dopravy

Tento text je voľným pokračovaním a zhrnutím náučnej architektonickej prechádzky po Bratislave s témou železničná stanica Bratislava – Filiálka pod vedením architekta Petra Žalmana a fotografa a bývalého železničiara Petra Procházku.

V Bratislave sledujeme z roka na rok sa zhoršujúcu dopravnú situáciu v meste. Hoci mesto ani štát nedokázali dlhodobo predložiť komplexné riešenie s cieľom a východiskami ako zmeniť dnešný stav v hlavnom meste Slovenska, tušíme, že riešenie je v rozvoji koľajovej dopravy a útlme automobilizmu. Deje sa však stále opak. Auto je preferované. Vlaky, električky, cyklisti, či chodci sú druhoradí.

w_foto_FLESh_Rasto_Prochazka_DSC_3170

Bratislava je dnes aglomerácia s dennou dochádzkou z východných predmestí (tu býva do 60 000 ľudí) a ďalších oblastí Slovenska. Nie je to teda len mesto v hraniciach katastra ako ho chápe a „rieši“ Generel dopravy (čiže bez železničnej dopravy). Štúdia uskutočniteľného riešenia železničného uzla Bratislava sa ešte ani nezačala spracovávať – Generel železničného uzla Bratislava je z roku 1996. (má teda presne 20 rokov!)

Spolupráca mesto – ŽSR bola v ostatných päťdesiatich rokoch problematická. Každý si obhajoval sebecky svoje záujmy. Vývoj umiestňovania priemyslu postupne s podporou mesta vytlačil koľaje z mesta. Tak zmizlo aj priečne prepojenie zo stanice Filiálka na juh k Dunaju, cez most do Petržalky.

Čo môže zmeniť dnešnú situáciu v doprave Bratislavy?

image

Je to niekoľko opatrení, investícií, zmien, ktoré sú nevyhnutné a súvisia spolu:

  • Dobudovať severné automobilové prepojenie, stredový dopravný okruh v meste Bajkalská – Pionierska – Jaskový rad – Pražská + prepojenie na Račianske mýto  (Filiálka)
image
  • Vybudovať električkový okruh, nová trať, prepojenie: Starý most (Petržalka) – Landererova – Košická – Centrálne trhovisko – smer Štrkovec – smer Filiálka
  • Dobudovať tri trasy železnice – zastávky, zázemie, technické parametre
  • Smer Pezinok – Trnava až Piešťany
  • Smer Ivánka pri Dunaji – Bernolákovo – Senec – Galanta až Šaľa – Nitra (18 km nová trať)
  • Smer Rovinka – Šamorín – Dunajská Streda
  • Vybudovať novú železničnú stanicu Filiálka + úprava okolitého priestoru (Dom odborov, podchody, zeleň…)
image
  • Dobudovať, upraviť cestnú sieť v okolí priestoru Filiálka – napojenie Račianske mýto – severný okruh mesta
  • Rozšíriť zónu plateného parkingu minimálne po hranicu Dostojevského rad – Karadžičova – Račianske mýto. 2. Etapa po Bajkalskú ulicu + zvýšenie poplatku za parkovanie
  • Doplnenie parkingu pre automobily v CMZ – v okoliach vo väzbe na nový električkový okruh + trasy MHD – trolejbus, autobus
  • Rozšírenie regulérnych trás pre cyklistov + úprava uličných verejných koridorov, tried – napr. Krížna, Záhradnícka ulica, Mlynské Nivy
  • Priečna trasa sever – juh (Filiálka- Nivy- Starý most), ktorá bola historicky daná, je rozobratá a znemožnená – novou výstavbou. Prepojenie by sa dalo realizovať už iba pod zemou. Prvý pokus bol projekt TEN T, ale ten zlyhal a rýchlovlak do Bratislavy nepôjde. Minimálne najbližších 50 rokov, to však nemusí znamenať, že mesto
    može ďalších 10 rokov spať. Električkový okruh je alternatívou priečneho vlaku.
image

Zdôvodnenie

Bratislavu dnes nie je možné chápať a riadiť len v hraniciach katastra – tento stav je dávno prekonaný, nezodpovedá realite. Preferencia automobilu vedie k nevyhnutnému kolapsu dopravy v meste Bratislava.

w_foto_FLESh_Rasto_Prochazka_DSC_3201

Dlhodobo zanedbávanú železničnú, koľajovú sieť okolo centra mesta je potrebné čím skor zapojit do systemu dopravy mesta i aglomerácie.

Neriešenie problémov dopravy komplikuje život obyvatelom Bratislavy a zaraďuje ju medzi okrajové väčšie mestá Európy s neschopným manažmentom a minimálnou podporou štátu.

w_foto_FLESh_Rasto_Prochazka_DSC_3206

Text: Peter Žalman (1953)

Od skončenia štúdia na STU sa živí ako architekt, navrhol desiatky rodinných domov, rekonštrukcií budov, galériu, pamätník holokaustu, navrhy zón priemyselných areálov, zúčastnil sa vyče 20 urbanistických a architektonických súťaží, publikoval desiatky článkov, niekoľko dielov Architektonického atlasu Bratislavy a 10 rokov pedagogicky pôsobil na FA STU. Venuje sa tiež mapovaniu premeny priemyselných areálov, bol iniciátorom zapísania Jurkovičovej teplárne do zoznamu pamiatok a podieľal sa na  tvorbe konceptu územného plánu zóny Cvernovka.

Historické foto: Peter Procházka (1952)

Fotografuje od roku 1968. Pracoval na železnici ako výhybkár signalista, na stanici Bratislava – Filiálka, ako asistent kamery v televízii, od roku 1998 je na voľnej nohe. Mal výstavy na Slovensku, v Berlíne a Stuttgarte. Vydal knihu V klub. V roku 2015 získal cenu Slovak Press Photo za celoživotné dielo.

Dokumentačné foto: Rasťo Procházka (1976)

w_foto_FLESh_Rasto_Prochazka_DSC_3242

Tématické vzdelávacie prechádzky mestom organizujeme v rámci projektu SALÓNIK. Zaujíma nás umenie, architektúra, železnice, umenie vo verejnom priestore a iné presahy.

Popisky k fotografiám:

Čítajúci výhybkár, foto Peter Procházka

Začiatok akcie Procházka na Filiálku, 21.6.2016, foto Rasťo Procházka

Výhybka č. 5 Fiok, foto Peter Procházka

2000 Filiálka, foto Peter Procházka

Cigaretová prestávka, foto Peter Procházka

Julius Földes, signalista, 1974, foto Peter Procházka

Procházka na Filiálku, 21.6.2016, foto Rasťo Procházka

Procházka na Filiálku, 21.6.2016, foto Rasťo Procházka

Teraz najčítanejšie

Zuzana Duchová

Site specific súčasné umenie, architektúra, dizajn, reprezentácia Slovenska a iné presahy