Denník N

Rozprávka druhá: O Zdravkoch bojovníkoch

Rozprávky pre (deti) netradičných rodičov

Žofka a Miško chodili veľmi radi do škôlky. Chodili do takej, kde bola krásna záhrada s veľkým orechom, na ktorom bola pripevnená hojdačka. Bolo tam aj políčko, na ktorom si pestovali všelijakú zeleninku. Keď vyrástla, pani kuchárka im ju pripravila na desiatu. Každé ráno sa tešili na svojich kamarátov a dobrodružstvá, ktoré tam zažijú.

Lenže jedného dňa sa Žofka necítila veľmi dobre. „Bolí ma bruško“ povedala mamke, keď prišla domov. Potom spoločne zisťovali, či nezjedla niečo pokazené, alebo niečo, čo sa jesť nemá – napríklad rastlinku zo záhrady, ktorú nepoznala. Ale nič také Žofka nespravila, pretože vedela, že ak niečo nepozná, vždy sa musí opýtať rodičov alebo pani učiteľky, či sa to smie jesť.

Mamka Žofke uvarila lipový čaj a Miško jej priniesol obľúbenú bábiku, aby sa cítila lepšie. Lenže bolesť bruška neprestávala. Večer dokonca mala Žofka vysokú teplotu. „Ach, Žofka bude asi chorá.“ Vzdychol ocko, keď zmeral Žofke teplotu. „No nič, zajtra pôjde do škôlky len Miško, Ty ostaneš doma“ povedala mamka. Žofke sa to ale vôbec nepáčilo, a hoci sa necítila dobre, veľmi chcela ísť na druhý deň do škôlky, lebo to práve mali ísť do plavárne, a Žofka sa veľmi rada kúpala.

„Nič sa nedá robiť, keď Ťa bolí bruško, musíš ostať doma a liečiť sa. Zajtra pôjdeme k pani doktorke.“ Povedala mamka, keď ukladala Žofku do postieľky. Ešte jej dala pusu na líčko, roztočila vílu Amálku a vtáčika Ďoďa, a odišla.

„Keby tak existoval nejaký spôsob, ako sa môžem do zajtra vyliečiť.“ Povzdychla si Žofka a potom zaspala. Určite viete, čo sa potom stalo. Amálka si našuchorila sukničku a hop! Zoskočila na zem zo svojej čerešňovej vetvičky. Ďoďo tiež nelenil, roztiahol krídla, spravil oblúk cez izbu a pristál vedľa Amálky.

„Ďoďo, počul si to? Žofku bolí bruško a ak jej nepomôžeme, zajtra nebude môcť ísť do plavárne“ zašepkala Amálka.

„Veru veru, najvyšší čas, prezradiť jej ďalšie tajomstvo“ usmial sa Ďoďo, vysadil si Amálku na chrbát a vyletel na Žofkinu posteľ. Tam si každý sadol k jednému Žofkinmu ušku a spustili:

„Ahoj Žofka, tak Ty by si chcela byť do zajtra zdravá? Poradíme Ti, ale musíš si zapamätať, že ak Ti niekedy niekto povie, že to nefunguje, never mu. Lebo tak to na svete chodí – kúzla fungujú iba vtedy, ak v ne naozaj veríš.“ vysvetľoval Ďoďo.

Amálka sa pridala: „Veru je to tak, na zemi je celá kopa ľudí, ktorí si myslia, že zázraky neexistujú, lebo v nich neveria. Nuž a keď neveria, ani ich nezažívajú. Keď sa necítiš dobre, si chorá alebo ťa niečo bolí, stačí si zavolať na pomoc bojovníkov Zdravkov. Zdravkovia sú všade, lebo žijú vo vzduchu a sú takí maličkí, že ich ani nevidno. Dokonca ani pod mikroskopom, lebo sú veľmi plachí a tak sa dokážu spraviť neviditeľnými. Ale sú veľmi šikovní, radi pomáhajú a ak budeš chcieť, pomôžu aj Tebe.“

„Zdravkovia sú perfektní, uvidíš.“ Potvrdil Ďoďo. „A vieš, ako ich privoláš? No predsa nijak, oni sú predsa všade! Stačí, ak trošku našpúliš pery, ako keď sa mamka ráno rúžuje a zhlboka sa nadýchneš. Oni vojdú do úst a potom ich už len pošli na miesto, ktoré ťa bolí a oni začnú pracovať. Veľmi radi klopkajú svojimi kladivkami a opravujú poškodené miesto v tele. Napríklad, ak Ťa bude nabudúce škrabať v hrdielku, iba sa tak nadýchni a nechaj Zdravkov robiť svoju robotu. Uvidíš, že za hodinku si na bolesť ani len nespomenieš! Teraz si ich pošli do bruška a ráno zistíš, že si fit ako rybička. Ale nezabudni sa poriadne starať o svoje telo, ktoré si dostala pri narodení, aby Zdravkovia nemali príliš veľa roboty. Sú to Tvoji kamaráti a kdekoľvek budeš, vždy ich môžeš zavolať tak, že sa nadýchneš s našpúlenými perami.“ Šepkal Ďoďo.

A Žofka ich veru dobre počula. Myslela si, že sa jej to sníva, ale predsa len našpúlila pery a zhlboka sa ústami nadýchla. Poslala si bojovníkov Zdravkov do bruška a tí tam začali robiť svoju robotu. Bolo ich veľa-preveľa, možno aj dvetisíc tristo šesťdesiatštyri, a potíšku klopkali svojimi kladivkami v Žofkinom brušku celú noc. Predstavte si, aké to len bolo prekvapenie, keď sa ráno Žofka zobudila úplne zdravá, bez bolesti bruška a dobrou náladou! Mamka tomu nemohla uveriť, a ocko len krútil hlavou a hútal, ako je možné, že sa Žofka tak rýchlo vyliečila.

„Ale tati, veď to je jednoduché!“ povedala Žofka pri raňajkách. „To sa len nadýchneš s našpúlenými perami a Zdravkovia urobia svoju robotu. Viem to, lebo sa mi sníval taký sen, že mi to poradila Amálka s Ďoďom.“

„No, veru to skúsim, už tri dni ma bolí hrdlo, tak mi to možno pomôže“ zašomral ocko a nadýchol sa tak, ako mu poradila Žofka. A čuduj sa svete, za hodinku mal ocko po bolesti!

Odteraz už celá rodina vedela, čo treba robiť, keď ich niečo bude bolieť. Nielen jesť lieky a piť teplý čaj, ale hlavne požiadať o pomoc Zdravkov. Aj Ty to skús, keď Ťa bude nabudúce voľačo bolieť. Uvidíš, že za krátky čas to Zdravkovia vyriešia.

Teraz najčítanejšie