Poplatky alebo keď propaganda Smeru nestačí
Premiér Robert Fico je dokonalý manipulátor a jeho vládu pokojne môžeme nazývať aj vládou propagandy. Sú oblasti, ktoré sa propagandou uhrať dajú – trináste dôchodky či vlaky „zadarmo“. Každý príčetný človek však vie, že pokiaľ ide o služby štátu – nič také ako zadarmo z princípu existovať nemôže. Za všetko sa platí.
Exemplárnym príkladom je zdravotníctvo. Vláda Smeru v prvom volebnom období dokázala zrušiť Zajacove dvadsaťkorunáčky a zakázať zisk zdravotným poisťovniam. V oboch prípadoch Fico na ústavnom súde prehral a na medzinárodných arbitrážach hrozia Slovensku miliónové škody. Propaganda niečo stojí, len škoda, že to zaplatia bežní daňoví poplatníci.
Mantra, že zdravotníctvo je zadarmo, nikdy neplatila a ani platiť nebude. Fico sa môže zastrájať, koľko chce. Tvrdé dáta hovoria jasnou rečou. Ak v roku 2000 slovenskí pacienti z vlastného vrecka prispievali na zdravotníctvo úrovňou 10,6 percenta z celkových výdajov v zdravotníctve, v roku 2012 podľa štatistík OECD priame platby Slovákov dosahovali 22,4 percenta. Znamená to, že takmer pätinu peňazí v zdravotníckom systéme tvoria poplatky hradené z peňaženiek ľudí.
Populistická vláda Smeru sa tým samozrejme chváliť nemôže. Teraz sa pokúša akože spraviť poriadok v časti týchto priamych poplatkov – konkrétne tých, ktoré vyberá od pacientov lekár. O cenníkoch za poplatky, ktoré môže lekár vyberať, majú podľa vládnej novely rozhodovať vyššie územné celky.
Zdôrazňujem, čo som naznačil vyššie, zdravotníctvo nie je zadarmo. Všetko zaplatí bežný občan – či už na odvodoch, daniach alebo v priamych poplatkoch. Nikto iný peniaze do zdravotníctva nedá. Nechce sa mi preto veriť, že sa vláda a poslanci zaoberajú takou jednoduchou vecou a riešia ju asi najkrkolomnejším spôsobom, aký sa dá vymyslieť.
Katalóg, teda výšku poplatkov a obsah, za čo sa má pacient platiť priamo, musí jednoznačne určovať štát. Týmto katalógom by sa mali riadiť všetky zdravotné poisťovne. Pacienti by určite nemali priamo platiť žiadne potvrdenia pre zamestnávateľa, penziu a podobne. Všetky poplatky za administratívne úkony by mali uhrádzať lekárom poisťovne. Okrem bodov za zdravotnícke výkony by boli obodované aj rôzne potvrdenia. Takto to funguje v Rakúsku a nikto sa nesťažuje.
Naopak, lekári by naďalej mali priamo inkasovať platby za prednostné vyšetrenie. Výšku platby by si mal stanovovať každý lekár samostatne. Absolútne vylúčené by mali byť poplatky za luxus, ako klímu či wifi.
To je všetko. Propaganda Smeru môže ľuďom nahovárať čokoľvek, priame platby v zdravotníctve však ukazujú, že zadarmo to predsa len nie je.
