Denník N

Rozprávka tretia: Hanba

Netradičné rozprávky

Minulý pondelok zobrala mamka Žofku a Miška na nákup do obchodu. Akurát sa v škôlke obliekali, keď Miško začal vymýšľať: „A ja nejdem do obchodu! A nejdem a nejdem!“ vykrikoval. „A kde teda budeš, keď my ideme do obchodu?“  vyzvedala mamka. „Budem doma!“ dupol Miško nôžkou. „Ale Miško, doma nikto nie je, nemôžeš tam ostať sám, ešte si veľmi maličký“ povedal ocko a postrapatil Miškovi vlasy.

„Poď, pôjdeme s mamkou a pomôžeme jej poukladať nákup do tašiek. A cestou do obchodu nám v aute určite pustí rozprávku.“ Presviedčala aj Žofka.

Miško sa teda nechal presvedčiť, a tak všetci spolu nasadli do auta a išli do obchodu. Zobrali si vozík, mamka vytiahla zoznam, ktorý si napísala, aby na nič nezabudli, a začali nakupovať. Lenže po chvíli Žofka pocítila, že jej treba cikať. A keďže veľmi dobre vie, že sa cikanie nemá zadržiavať, povedala to mamke. „Dobre, ideme na toaletu. Tatinko, tu máš zoznam a nakupuj, my prídeme o chvíľu“ podala mamka zoznam ockovi, chytila Žofku za rúčku, lenže tá jej povedala: „Ale mami, ja som už veľká, môžem ísť aj sama. Neboj, zvládnem to.“

„No dobre, tak teda choď, ja sa budem za Tebou pozerať. A nezabudni spláchnuť a umyť si ruky“ pripomínala mamka. Kým bola Žofka na toalete, čakala mamka pred dverami a ocko s Miškom zatiaľ nakupovali. Veľmi sa im páčilo, že sú na to sami dvaja, lebo si mohli vpašovať do košíka aj nejaké dobroty navyše, čo neboli na zozname.

Po chvíli sa z toalety ozval hurónsky rev. „Uaaaaaaaaaaaa! Uaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!“ Mamka sa preľakla, čože sa to stalo, lebo dobre poznala Žofkin plač a tak vedela, že to narieka ona. Dvere na toalete sa rozleteli a vybehla odtiaľ Žofka, ktorej sa po lícach kotúľali slzy veľké ako hrachy. „Maaaamííííí! Mne sa to nepodarilo, zle som si stiahla pančušky a počúrala som sa celkom do níííííích!“ nariekala Žofka, zatiaľ čo sa ju mamka neúspešne pokúšala utíšiť.

„Ale to nie je nič strašné, Žofi, aj keď sa Ti to tak teraz vidí. To sa stáva niekedy aj dospelákom.“ šepkala mamka Žofke do uška. Ale veru to nepomáhalo. „Maaamííííí! Ale ja som už veľká, a to je taká hanba! Celý obchod to videl a teraz sa za seba hanbím!“ vzlykala ďalej.

„No nič, ideme sa domov prezliect, nákup spravíme inokedy. A doma si porozprávame, prečo to vôbec nie je hanba, dobre?“ povedala mamka, vzala Žofku za rúčku, pohľadali ocka s Miškom a išli domov. Žofka celú cestu nariekala a nikto ju nevedel utíšiť, dokonca ani Miško, aj keď sa ju snažil rozosmiať. A tak si Žofka spomenula, čo jej pomáha, keď jej smutná a spolu s mamkou si zaspievali jej obľúbenú pesničku. Plakať síce prestala, ale hanbila sa za seba stále.

Doma utekala do svojej izbičky, kde sa prezliekla do čistého oblečenia, potom si ľahla na posteľ a rozmýšľala, ako sa za seba hanbí. A vtom sa pri nej zjavila krásna červená suknička- nebol to nik iný, ako víla Amálka, a hneď za ňou si naprával pierka Ďoďo.

„Žofi, a prečo si smutná? Vari nevieš, ako prísť na príčinu?“ spýtala sa Amálka. „Ahoj Ami, ahoj Ďoďo“ pozdravila Žofka. „Ja poznám príčinu, stalo sa mi niečo nepríjemné“ povzdychla si a rozpovedala Amálke a Ďoďovi, čo sa v obchode prihodilo.

„Milá Žofka, a Ty vari nepoznáš základné pravidlo šťastia?“ začudoval sa Ďoďo. „No poď, pozorne počúvaj, my Ti ho rozpovieme. A popri tom vás zoberiem na svoj chrbát a zaletíme si niekam na zmrzku, čo poviete?“ žmurkol na dievčatá Ďoďo, ktorým sa to samozrejme náramne páčilo. A tak víla Amálka spolu so Žofkou vysadli Ďoďovi na chrbát, ten sa zväčšil, aby sa naň pomestilil a vyleteli von oknom. Leteli, leteli, cez hory a cez doliny a Žofke sa vracala dobrá nálada, až sa vrátila celkom. A vtedy jej začala Amálka šepkať do uška: „Žofka, nikdy sa za seba nehanbi. Keď sa Ti stane nehoda, nič sa nedeje, síce je to nepríjemné. Nabudúce isto budeš vedieť, čo si spravila nesprávne a už to urobíš dobre. A ak aj nie, jedného dňa sa Ti to podarí. Ale nech spravíš akokoľvek nesprávnu vec, nikdy sa za seba nehanbi – nie je prečo. Je veľmi dôležité, aby si sa ľúbila presne tak, ako Ťa ľúbi Tvoja mamka, ba dokonca ešte viac. Najviac na svete. Keď sa budeš ľúbiť tak veľmi, že si odpustíš hocičo, už sa za seba nebudeš môcť hanbiť. Predstav si, že by Tvoja bábika Katka ožila, a spravila by niečo nesprávne, napríklad by sa pocikala v obchode. Hanbila by si sa za ňu?“

„Nie, nehanbila, veď to je moja Katka a ona to určite nechcela. A nabudúce sa jej to určite podarí urobiť správne. A že by sa na ňu ľudia pozerali? To nevadí, veď na tom, čo si myslia o nej ostatní, vôbec nezáleží, dôležité je, čo si myslí o sebe ona.“ Povedala Žofka a Amálka sa zrazu hlasno rozosmiala a tlieskala rúčkami.

„Výborne Žofka, výborne! Celkom si  to pochopila! Veľmi sa z toho teším a som na Teba hrdá! Tak vidíš, už teraz vieš, že sa za seba nemáš hanbiť, ale naopak, ľúbiť sa a odpustiť si aj tie veľké chyby, presne tak, ako by si ich odpustila svojej Katke.“

A tak Žofka pochopila, čo je skutočne dôležité a mohla sa opäť tešiť zo sveta. Leteli s Amálkou na Ďoďovi, a pozerali si krásne lúky, lesy, videli všelijaké zvieratká a Žofka mala opäť dobrú náladu a už sa za seba vôbec nehanbila. Odpustila si tú malú chybičku a sľúbila si, že odteraz sa bude ľúbiť najviac na svete. A aj Ty, keď sa Ti prihodí nejaká nepríjemnosť, alebo spravíš niečo nesprávne, nikdy sa za seba nehanbi. A nemysli na to, čo si o tom pomyslia ostatní. Nie je to dôležité. Dôležité je odpustiť si a poučiť sa zo svojej chyby.

Keď doleteli na miesto, kúpili si zmrzlinu. Ďoďo si dal vanilkovú, lebo tú mal najradšej, Amálka jahodovú a Žofka čokoládovú. Lízali ju a usmievali sa na seba a na celý svet, lebo boli spolu, bol krásny deň a zmrzlina chutila fantasticky.

Večer, keď sa vrátili domov a mamka ukladala deti do postieľok, Žofka jej vyrozprávala, čo sa dnes naučila a ako sa bude odteraz ľúbiť. A mamka bola veľmi rada, lebo vedela, že jej dcérenka je zasa o niečo múdrejšia. Raz z nej isto vyrastie múdra, šikovná a dobrá žena.

Teraz najčítanejšie