Denník N

V zelenom úbore s anténkami stanem sa Marťanom

Jednoducho, dieťa by premenu pohlavia na základe prezliekania bralo ako magickú. Preto nechápem dospelých, ktorí si myslia, že má táto mágia naozaj reálny účinok.

To, čo sa tento týždeň udialo okolo Základnej školy na Skuteckého ulici v Banskej Bystrici, je podľa mňa prejav defenzívnej agresie. Agresia je síce len verbálna, ale to mnohokrát stačí, minimálne na šírenie poplašnej správy či deštrukciu dobrého mena. Jej defenzívnosť tu máme tendenciu prehliadať, nakoľko celá tá šlamastika v podaní Kuracinu, Hlavných správ a Ľudovej strany Naše Slovensko otvorene nevyzerá ako nič iné, než priama ofenzíva. Aj by to tak bolo, keby nebola vlastne „len“ obranou nejakého úzkeho videnia sveta,  zo strategického bodu, v ktorom je nepriateľom pomaly snáď každý.

Gender ideológia je už takmer tradičnou atrapou, na ktorú skupiny horlivcov oduševnene strieľajú šípy. Strelci si tu však nepriateľa radšej sami vytvárajú, než naozaj spoznávajú. Motivácia streľby pritom vždycky vyznieva ako ustarostenosť o morálku, a to najmä tých najnevinnejších, detí.

Na rodových teóriách však nie je nič ideologického. Sú to iba teórie alebo štúdie, ako už napovedá samotný ich názov gender studies. Ideologickú dimenziu v nich nachádzame snáď až vtedy, keď sa z nich robí politika. Teda v prípade, kedy sa súbor teórií mení na regulačnú prax.

Poďme však k téme.

Obliekanie je už od čias figových listov v prvom rade ľudskou samozrejmosťou. Nikto z nás predsa nejde ráno do Jednoty po čerstvé rožky nahý.

Mnohokrát sme však aj počuli, že šaty robia človeka. Aspoň vidíme, aká je ľudská reč perverzná a mnohovýznamová, nakoľko je jasné, že to človek robí šaty a že si oblieka práve také, aké sa mu páčia. Ale to, aké preferuje (alebo na ktoré má finančné prostriedky), je aj symptómom jeho osobnosti, takže nie je náhoda, že Jaro sa oblieka tak, ako sa oblieka a Jarka sa zas neoblieka takmer vôbec. Skrat ľudovej slovesnosti však prevracia významy, takže už sú to šaty, ktoré vytvárajú individuálneho človeka. Stáva sa niekým práve vďaka oblečeniu, do ktorého psychicky vrastá.

Samozrejme, ide len o metaforu.

Nuž a potom tu máme fenomén masky, za ktorú sa môže človek na chvíľku skryť, oddýchnuť si pod ňou a odrazu zistiť, že v maske si sám v sebe môže zahrať rolu iného. Je to oslobodzujúce, mimo bežné kontexty, je na tom niečo hravé, čo nás baví, fascinuje, mnohokrát aj rozosmieva. Stačí sa obliecť ako náčelník Apačov, a žene troch detí nevadí, že je na chvíľku indiánom a navyše mužom, ale z plného hrdla sa začne smiať a obzerať v zrkadle. A zakričí:

Odfoťte ma prosím!“

Neraz si takéto prezliekanie užívame na maturitnom či firemnom večierku, keď sa v priebehu pár minút z troch chlapov stanú ženy, čo sa nadšene predvádzajú, pričom diváci toto ich konanie prijímajú so zaľúbením a odmenia ho potleskom. Hravo, intuitívne a v rýchlosti herci preháňajú všetky ženské črty, ktoré im v danej chvíli prichádzajú do kĺbov akoby darom. Toto je podstata travestie.

Je to hra. A karneval je tiež len hrou. Nielen pre detí, ale aj pre dospelých. A na hru by sme sa nikdy nemali dívať prísne.

Basic gender identity, teda základnú rodovú identitu, to, že sa dieťa cíti ako chlapec alebo dievča, má už osvojenú vo veľmi rannom detstve. Tiež to, čo sa zvykne nazývať ako gender stability, čiže rodová stabilita. Chlapec sa vníma ako chlapec pomerne stabilne, jeho seba-vnímanie mu nezvykne kolísať, a to ani v opačnom prípade, keď už odmalička sníva o tom, že bude maminkou a preferuje dievčenské oblečenie. Gender constancy je však niečo, čo je vzhľadom na našu tému úplne kľúčové. Nazývame tak fakt, že dieťa si veľmi dobre uvedomuje, že tým, že sa bude správať ako jedinec opačného pohlavia, že napríklad ako chlapec bude hovoriť v ženskom rode alebo že sa oblečie do dievčenských šiat, neprestane byť chlapcom a nestane sa dievčaťom. Do siedmeho roku života by toto malo mať jasné každé dieťa, v opačnom prípade sa s veľkou pravdepodobnosťou jedná o prejav nejakej patológie.

Jednoducho, dieťa by premenu pohlavia na základe prezliekania bralo ako magickú. Preto nechápem dospelých, ktorí si myslia, že má táto mágia naozaj reálny účinok.

Takže, milí mravostrážcovia, nekazte deťom zábavu, a ak ste sa ešte nikdy nepriezliekli do šiat opačného pohlavia, skúste to! Je to ešte väčšia sranda, ako byť hasičom či batmanom.

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú psychické poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.