Pán doktor dostal iba dar, veď nikdy od pacientov tieto dary nepýtal, oni sami mu ich núkajú. Sú vďační za starostlivosť a pán doktor potrebuje vykryť ďalšími príjmami chod ambulancie, veď potrebuje zaplatiť sestru, seba, prípadne ďalšie úkony. Pardon, ktorý rodič je tak vďačný učiteľovi svojho dieťaťa, že by mu zaplatil asistenta učiteľa, toner, papier, jeho nadčasy pri opravovaniach testov počas víkendov? Je nonsense, aby niekto vypísal potvrdenie o prijatí daru za službu tohto druhu. Ak je pacient vďačný, možno kvety, bonboniéra a dobrý pocit by mali stačiť. Ak to pánovi doktorovi nevychádza, niekde musí šetriť. Samozrejme, že prostriedkov je v systéme málo. Ale to isté aj v školstve, vo verejnej správe aj v kultúre. Takmer všade naokolo, kde sa len pozrieme. Poznám veľa kvalitných lekárov. Ani vo sne by mi nenapadlo, dať im „bakšiš“, tak ako vo sne by nenapadlo rodičom mojich študentov, dať mi rovno financie na pokrytie mojich výpadkov príjmov.

Predstavte si učiteľa, ktorý opraví prednostne študentovi test ešte pred víkendom, pretože potrebuje odísť na predĺžený víkend s rodičmi. Učiteľ mu vyhovie, aj keď sa plánoval k oprave dostať až v nedeľu poobede a tak zostane v piatok o pol hodinu dlhšie v práci. Študent po oprave vytiahne 5 eurovku, učiteľ vyplní darovaciu zmluvu a 5 eur si zaeviduje do excelovskej tabuľky.

Samozrejme, vnímam realitu, že v oboch systémoch je žalostný nedostatok financií, ale týchto oblastí je na Slovensku veľmi veľa. Systém napravíme jedine spoločenským tlakom a nie podporou bakšišového kolotoča.

Akékoľvek dávanie či prijímanie finančného ohodnotenia mimo štandardného rámca nenapráva systém, iba degeneruje spoločnosť. Ak nebudeme mať na seba rovnaký meter, budeme sa z toho spamätávať ešte zopár generácií.