Bolí ma zub
Ako ne/dostať ťažko telesne postihnutú matku na prvé poschodie zdravotného strediska.
Bolí ma zub. Alebo… Ako ne/dostať ťažko postihnutú matku na prvé poschodie Medicínskeho centra v Bojniciach.
Bolí ma zub! A ktorý? Ten vľavo. Už má len dva. Bez štyroch mesiacov 90 ročná. Moja mama. Ťažko telesne postihnutá. Barle slabo podopierajú rokmi a ťažkou robotou zničené telo. Nenahradia to, čo sa už nahradiť nedá. Zdravé nohy a zosypanú chrbticu. Ledva ledva dá krok.
Dobre. Vychystáme sa pani zubárke. Boli sme tam pred rokom. Zájdeme, nech sa pozrie zubu „na zúbky.“
Bojnické Medicínske centrum na ulici Janka Kráľa má ordinácie na prízemí i na prvom poschodí. Pani zubárka je na prvom.
Pred rokom sme mamu horko ťažko vyteperili traja po širokom schodišti, ktoré už dávno malo mať rampu či výťah pre ťažko telesne postihnutých. Alebo aspoň schodolez, ktorý pomôže invalidovi na vozíku prekonať výškové bariéry. Chodia po ňom pacienti nielen k pani zubárke, ale aj na interné či gynekologické vyšetrenie. Nádejala som sa… Ada sa po roku niečo zmenilo. Nie. Nič sa nezmenilo. Schodište je naďalej bez možnosti, aby ho prekonali ťažko telesne postihnutí. A tak mi neostávalo nič iné, len požiadať pár silných chlapov, aby moju mamu, ktorá je už odkázaná na invalidný vozík, vyniesli po tých dvoch rampách schodov aj s vozíkom. Ďakujem im, aj náhodnému pacientovi, ktorý sa pridal a pomohol pri vynášaní nahor.
Pani zubárka ošetrila boľavý zub, doštelovala protézu. Vypočula si moju opakovanú ústnu sťažnosť na schodište, ktoré je bariérou pre tých, ktorí potrebujú bezbariérový prístup. Nuž, aj ona je tam len v podnájme. Mama k nej chodí pár desiatok rokov a zubárku meniť nechce. S jej službami je spokojná. Len… tie schody!
Cestou dolu som urobila pár záberov, ktoré prikladám, a verejne sa pýtam majiteľov Medicínskeho centra, na čo čakajú?
