Denník N

Vzkriesenie

Neplánoval som, že sa po téme smrti vrátim s inou víziou, čo má čosi spoločné s Bibliou. Ale čo už, život je nevyspytateľný.

Náramne mňa teší, že čoraz viac ľudí číta moje prvé príspevky a tým dáva silu a nádej na ďalšie rozvíjanie sa. Dokazuje, že stále mám čo povedať. Nie, neplánujem sa zahrabať ani nič také, len tak premýšľam a premýšľam, ako každý slobodný mysliteľ. Prečo sa považujem za mysliteľa a prečo je to dôležité to dať najavo?

Nuž, história siaha až do mojho ranného veku svojho života, kedy som mal vnútorné nutkanie sa podeliť o dojmy a myšlienky súvisiace skoro so všetkým, čo život prináša. Možno až príliš osobných videní sveta ako takého, ale myslel som si a stále som na tej mienke, že každý jedinec má čo ponúknuť. Veď každý je nejakým spôsobom príkladom. I keď niekedy odstrašujúcim.

Píšem aj denník. Je zaujímavé sledovať vývoj seba samého a vidieť prečudesné príbehy vlastnej odysey a niekedy detsky naivné podrobnosti ohľadne vývoja vlastného ja počas búrok všeobecnej domácej histórie. Je zaujímavé sledovať ako to všetko vnímam a následne sa to vplieta do siete citov a pozorovaní všetkého môjho rozprávania. Nuž, ale neboli by ste blízko pravdy ale naopak, mýlili by ste sa, ak by ste sa nazdávali – i keď možno správne – že to všetko, čo napíšem, je iba zo samej túžbe po sláve.

Čakám, kedy sa znovu skrsne nádej po tých všetkých žiaľov alebo aj radostí, čo nás naháňa a nepustí. Mám svoje predstavy ako aj túžby i ciele, ktoré ma urputne primknú k ich zrealizovaniu. A takto to u nás chodí.

Dúfam, že to nie je len opájanie sa ilúziou, ale ak nie premyslená, tak intuitívna cieľavedomosť. Ak sa nad tým tak zamýšľam, všetok svoj čas venujem analyzovaniu a vyhodnoteniu prežitej situácie. Rozhodne nie som až taký príliš premýšľavý typ človeka. Mám aj svoje pozitívne aj negatívne stránky, tentokrát sa do popredia dostávajú zväčša zasa neutrálne. Možno je to dané počasím, alebo inými javmi, ktoré ma zastihnú.

Boli časy, keď som si nevedel rady, alebo som nesprávne chápal javy okolo seba a myslel som si, že za všetko môžem sám. Nuž, i keď je v tom zrnko pravdy, musím istotou dodať, že to všetko, čo nás zasiahne alebo s čím máme dočinenia sčasti môžeme my sami, a je len na nás, ako sa k tomu zachováme. Či si z toho berieme dostatočné ponaučenie, alebo si to necháme na inokedy, ako keď sa nepozrieme iným, nepoznaným smerom, plný neistôt a strachu.

Z vlastnej skúsenosti viem vrelo odporučiť byť nebojácnym, pretože žijeme v tomto svete, tak by sme mali byť čo najviac zainteresovaný do vlastného života. Žiť vlastný život pre pôžitok druhých. Tak ako som to už naznačil vyššie: byť príkladom pre ostatných. A je to jedno, akým, pretože každého život môže slúžiť užitočným ponaučením a autentickým kompasom pre druhých. Aj keď nemáme istoty, že raz sa nám všetko vráti a naša duša sa dočká vzkriesenia, tak prečo by sme mali čakať donekonečna, keď najsprávnejšia chvíľa je práve teraz.

„Akákoľvek situácia v živote je neutrálna. Pozitívnou alebo negatívnou ju robíme my, podľa zmyslu, aký jej udelíme. Zmysel však nemení obsah situácie, preto zmysel slúži iba na to, aby upokojil rozum.“ – Nagal Théun Mares

Teraz najčítanejšie