Denník N

Zoznámte sa s PPA – Pekelne Podplácanou Agentúrou

Výsledky prieskumu Nadácie Zastavme korupciu a týždenníka TREND medzi poberateľmi dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry naznačujú, že úplatky sú v tejto sfére o mnoho častejšie ako napríklad v zdravotníctve.

Pri písaní článku o tendroch na kamerové systémy pre obce reportér týždenníka TREND Ján Kováč nadobudol podozrenie, že ani pri prideľovaní dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) nie je korupcia neznámy úkaz. Táto štátna agentúra prerozdelí ročne zhruba pol miliardy eur najmä medzi farmárov a už len kvôli tejto obrovskej sume je namieste zisťovať, či je prideľovanie dotácií z PPA podmieňované úplatkami. Nadácia Zastavme korupciu preto spolu s TREND-om zrealizovala anonymný prieskum medzi šesťsto najväčšími poberateľmi týchto dotácií. Na väčšinu našich otázok odpovedalo 90 z nich, čo nie je celkom reprezentatívne. No nič lepšie na túto tému doteraz nevzniklo a výsledky nášho prieskumu sú šokujúce dosť na to, aby sa dali ignorovať.

Úplatok pýtali od polovice

Výsledky zarazia najmä pri porovnaní s podobnými zisťovaniami v iných sektoroch. Napríklad podľa prieskumu Transparency International Slovensko z roku 2015 si v zdravotníctve vypýtal lekár úplatok od 4 percent respondentov. V prípade PPA je to so žiadaním úplatku priamo zamestnancom agentúry dvakrát horšie – pracovník agentúry si vypýtal niečo do vrecka od 9 percent respondentov. Ešte tragickejšie je to v prípade rôznych sprostredkovateľov. Tí si od oslovených podnikateľov, ktorí žiadali o grant, vypýtali úplatok vo viac ako 40 percentách prípadoch. Ak si naši respondenti nemýlia úplatok s legálnym poplatkom za vypracovanie, podanie a schválenie žiadosti, ďalši “prieskum” v týchto agentúrach by mala uskutočniť NAKA.

Žiadal od vás niekedy úplatok sprostredkovateľ, ktorý zaň sľuboval vybavenie grantu od PPA?

Vyberači na špici

Že nejde o legálne provízie, naznačujú odpovede na otázku, v ktorej sme sa pýtali na vyberanie úplatkov sprostredkovateľskými agentúrami aj neoficiálnymi “vybavovačmi”, ktorí nemajú vizitky, ale za to kontakty na tých správnych miestach. Najviac odpovedí – až 43 percent – sa objavilo práve pri druhých menovaných. Doba kešu sa už možno skončila, ale éra vybavovačov eurofondov, zdá sa, trvá ďalej.  

Kto podľa Vás berie úplatky v súvislosti s grantami PPA?

Málo spravodlivý systém

Respondentov nášho prieskumu sme sa pýtali aj na ich názor na spravodlivosť systému udeľovania dotácií. Pretože férovo nastavený systém dokáže obmedziť priestor pre korupciu na minimum, zatiaľ čo nespravodlivý systém môže motivovať nečestných či zúfalých, aby išli cestou úplatkov. Za spravodlivý, či väčšinou spravodlivý považuje súčasný systém rozdeľovania grantov iba necelá pätina oslovených podnikateľov. Presne opačne to vidí zvyšok respondentov, čo celkom zapadá do vyšie spomenutých výsledkov prieskumu.

Považujete proces rozhodovania o grantoch za spravodlivý?

Návrhy na zlepšenie

V dotazníku sme sa uchádzačov o granty pýtali aj na vylepšenie systému prideľovania dotácií. Z odpovedí je zrejmé, že poberateľom prekáža najmä subjektívne bodové hodnotenie žiadostí nezávislou hodnotiacou komisiou. Medzi návrhmi respondentov sa najčastejšie vyskytovali tieto štyri:

  • Odstránenie hodnotiacej komisie a zavedenie objektívneho a overiteľného bodového hodnotenia žiadostí
  • Prideľovanie grantov plošne všetkým uchádzačom, ktorí splnia základné podmienky
  • Zvýšiť objem spolufinancovania z vlastných zdrojov žiadateľa. Príliš malé spolufinancovanie podnikateľom je korupčným rizikom, ktoré láka k podávaniu nafúknutých, či sčasti fiktívnych projektov iba za účelom získania dotácie. Ak by z grantu bolo možné financovať maximálne 10-20% projektu, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že žiadatelia budú podávať iba reálne podnikateľské projekty a zmenšuje sa deformácia trhu vytvorená grantom.
  • Zverejniť hodnotenie všetkých projektov

S návrhmi poberateľov grantov na vylepšenie systému súhlasí Jela Tvrdoňová, ktorá pracuje ako manažérka pre hodnotenie programov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Aj podľa nej je príliš malé spolufinancovanie podnikateľom korupčným rizikom, ktoré láka k podávaniu nafúknutých či sčasti fiktívnych projektov iba za účelom získania dotácie. Ak by z grantu bolo možné financovať maximálne 10 až 20 percent rozpočtu projektu, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že žiadatelia budú podávať iba životaschopné projekty, nie také, ktoré deformujú slovenské podnikateľské prostredie. J. Tvrdoňová by tiež navrhla znížiť rozpočtové stropy projektov v privátnej sfére, do ktorých majú ísť peniaze z grantov a väčšie sumy z verejných peňazí dávať len na verejné projekty.

Ako sa s týmito zisteniami a odporúčaniami vysporiada ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, pod ktorú PPA patrí, ešte len uvidíme. Šéfa agentúry Stanislava Grobára, ktorý nemal dobrú povesť už pri svojom vymenovaní do funkcie, ministerka odvolala v polovici apríla. V kauze, ktorú odhalila reportérka Denníka N a vyslúžila si za ňu novinársku cenu, však bola jednou z hlavných postáv práve G. Matečná. V očakávaniach na jej pôsobenie na čele rezortu pôdohospodárstva tak treba byť radšej opatrný.

Martin Turček

(Kompletné výsledky prieskumu Nadácie Zastavme korupciu a týždenníka TREND nájdete TU. Za spoluprácu na prieskume ďakujeme portálu finstat.sk).

Chcete sa aj vy zapojiť do boja proti korupcii? Staňte sa našim fanúšikom alebo prispejte drobným darom na naše aktivity:

 

button blog

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zastavme korupciu

Veríme, že Slovensko môže byť krajina, v ktorej čestné konanie nie je rarita, ale spoločenská norma a podvody nie sú prehliadané, ale trestané.