Denník N

Devín – Dukla – Nová Sedlica (17.deň)

Pipitka – kúpele Štós – Kloptaň – chata Erika (16.august 2015)

Ráno vstávam súčasne so slnkom. Polonahý krepčím pred chatkou a fotím. Slnko so železnou pravidelnosťou vychádza každý deň, ale každý deň je táto udalosť úplne  iná. Neopakovateľná. Okamihy zrodu nového dňa paria k tým momentom, ktoré človeka presahujú. A privádzajú do úžasu.  Sledujem, ako slnko mení farby od červenej cez oranžovú a žltú až do obvyklej bielej.  Po rannom divadle  balím veci, odjedám čo-to zo svojich zásob a vydávam sa na cestu.  Prechádzam popod vrchol Pipitky, kde sa krčí  nenápadný smerovník značne poznamenaný zubom času.  Za Pipitkou nie je nič iné, iba rozsiahle holiny s množstvom odpadovej haluziny.  Sledovať v tomto teréne značku je nemožné. Ale hrebeň je jasný, tak napredujem, kadiaľ terén pustí.   Po čase natrafím na zvážnicu z vrcholu kopca. Na nej nachádzam znovu červenú značku. Smerom na Osadník sú malé úseky zachovaného lesa s peknými lúčkami. Aspoň torzo krajiny, ktorá tu kedysi bývala. Osadník je však z veľkej časti vyholený. Po lese tu zostali iba zvyšky pňov. Značka pôvodne vedúca vrcholom kopca je v súčasnosti odklonená na zvážnice v menej zdevastovaných častiach. Značenie však ani tu nie je príliš dokonalé. Miestami len ťažko sledujem značku, o nejakom chodníku nemôže byť ani reči. Idem skôr intuitívne s pomocou mapy. Vychádzam na spevnenú cestu, ku ktorej sa nakoniec pridáva i vrtošivá červená značka.  Vcelku nudná zvážnica ma privádza do sedla pod Osadníkom. Míňam prameň pod Skorušinou a po širokej  lesnej ceste prichádzam do sedla Štós.

Zo sedla je to pohodlným chodníkom necelá pol hodinka do kúpeľov Štós. Jedná sa o klimatické kúpele ťažiace z blahodarného vplyvu  okolitých lesov. Tie sú našťastie v ich okolí dobre zachované. Sadám na terasu reštaurácie s úmyslom dobre sa najesť. Žiaľ, tešil som sa zbytočne. Obedy majú pripravené iba pre kúpeľných hostí a  pre mňa môžu uvariť až v hlbokých poobedňajších hodinách. Tak dlho však čakať nemôžem. Nuž vyťahujem vlastné zásoby a suchú stravu splachujem krígľom piva.  Neodolám kávičke- nech sa mi dobre šliape. Vidiac môj veľký batoh prisadajú ku mne miestni mladíci a vyzvedajú,  kam s tým idem. Na Kloptaňu ?  Však tam zmokneš, vystríhajú ma. Porozprávam im o svojej ceste, čím tradične vzbudzujem nielen záujem ale i údiv.  Na rozlúčku ma potľapkajú po pleci a nedovolia mi zaplatiť útratu.

Pôvodne slnečná obloha sa medzitým  zatiahla. No nič to, uvidíme, čo bude na Kloptani. Nekonečným lesom šliapem ďalej. Do sedla Jedľovec  to stíham bez dažďa. Za sedlom však začína popŕchať. Najprv len nenápadne, postupne čím ďalej viac.  Tentokrát na dážď nedbám. Tvrdohlavo napredujem ďalej a overujem nepremokavosť svojej goretexovej výbavy. Pod Jánošíkovou skalou je už z prehánky plnohodnotný dážď a ja som mokrý ako myš. Nezastavujem, prichádzam až na Kloptaň, kde je rozhľadňa  s malou zabudovanou útulničkou. Akurát s mojim príchodom prestáva pršať a okamžite vychádza slnko. Počasie sa láme behom piatich minút. Na horách nič zvláštne. Na slnku rozkladám a suším premočené veci. Čas mám dobrý, zdržanie mi rozhodne  nevadí. Fotím výhľad z vrcholovej plošiny rozhľadne, Volovské vrchy  sú všade navôkol. Za hodinku mám veci na horúcom slnku suché. Niet ďalšieho dôvodu zostávať tu dlhšie, chcem dneska prísť na chatu Erika. Od stretnuvších SNP-čkárov viem o neoficiálnom ubytovaní na tejto chate. Bolo by príjemné spať v posteli.

Z Kloptane  vedie príjemný chodník pekným pralesom. Občas prekračujem či obchádzam nedávno popadané stromy. Pred sedlom Tri studne  ma prekvapuje krátke stúpanie na Ovčinec. V sedle sa schladím a napijem v jednej zo studničiek situovanej priamo pod turistickým chodníkom. Zo sedla ma čaká ešte jedno náročnejšie stúpanie na Biely kameň. Kopec je vyrúbaný a nevzhľadný, aspoň že poskytuje výhľad na úsek prejdený z Kloptane. Záverečná časť  dnešnej etapy  vedie po pohodlnom chodníku s minimálnym prevýšením. Blízkosť chaty signalizuje asfaltová cesta. Prezúvam unavené nohy do sandálov a za chvíľu stojím pred niekoľkoposchodovou, večne rozostavanou chatou.  Z útrob chaty sa vynára sympatická pani domáca. Za malý poplatok 5 euro môžem prenocovať v malej miestnosti vyhradenej pre turistov.

Pozýva ma do svojho minibytu, sama ide chystať hosťovskú izbu a lôžko.  Chvíľu posedím v obývačke s manželom a malou dcérkou. Komunikácia však viazne- hlava rodiny nie je príliš zhovorčivá.  Využívam ich rodinnú sprchu, dávam si hríbovú polievku a plechovkové pivo.  Večer ešte preperiem veci. Ako tak počítam, už by som mal vystačiť  do konca treku bez veľkého prania. Vlastné mydlo  už nemám, ale dobre poslúži i to miestne- tekuté.  Ešte  chytám do pohára vypaseného pavúka  a naťahujem sa v mäkkej posteli.  Netuším, že na najbližší týždeň je to naposledy, čo spím v civilizácii. Dnes mám v nohách 40 km. Telo je však zocelené a neprotestuje.   Spí sa mi báječne.

FOTOGALÉRIA:

Facebook

 

Teraz najčítanejšie