Denník N

Devín – Dukla – Nová Sedlica (18.deň)

Chata Erika – Jahodná – Košice – sedlo Repy (17.august 2015)

Ráno si musím privstať. O šiestej totiž rodinka odchádza za povinnosťami do mesta, tak vyrážam i ja na ďalšiu cestu. Mojím najbližším cieľom je chata na Jahodnej. Mám tu dohodnuté stretnutie s Jankou. Janka je sympatická mladá slečna, turistka  a horalka telom i dušou, Tak sa na ňu veľmi teším.  Počasie je pod mrakom, ide sa mi dobre. Predošlé horúčavy poľavili, citeľne sa ochladilo na rozumných 25 stupňov.  Na Kojšovu hoľu nezachádzam. Proste sa mi nechce, však i ja mám právo na trochu lenivosti. Prechádzam cez biblický kopec s názvom  Golgota. Golgotu v Jeruzaleme pomenovali Gréci podľa charakteristického tvaru ľudskej lebky  /latinský názov je Kalvária, calva = klenba lebky/ . Tunajší kopec však lebku v ničom nepripomína. Možno sa zle dívam. Míňam čajovňu Katka, v týchto ranných hodinách samozrejme zavretú. Cesta vedie prevažne z kopca s prechodnými a krátkymi stúpaniami. Ignorujem odbočku k vyhliadke Lorelei. Ešte by ma tam svojim spevom zlákali a zamordovali  nejaké krásne víly  Som hladný, tak sa po ceste kŕmim černicami. Už sú zrelé a najbližšie dni sa ich ešte najem dosýta. Na chate Lajoška je  chatár práve na odchode. Otvorené majú iba cez víkendy.  Dačo pod zub by som si dal,  nuž musím vydržať na Jahodnú  Mám to prevažne z kopca, tak sa to dá i s prázdnym bruchom. Situáciu zachraňujú aspoň spomínané černice popri chodníku. Nad Jahodnou ma pošteklí  drobný dážď. Zbehnem  dolu zjazdovkou a sadám do miestnej reštaurácie.  Som hladný ako vlk, tak si dávam  rovno obed.

Za chvíľu prichádza Janka,  nuž sa srdečne zvítame. Bude mi robiť spoločnosť až do Košíc. Ideme netradične trošku inou trasou, než obvyklou červenou. Poukazuje mi pekné zákutia košických lesov- veru to tu má prechodené dokonale.  Cez miestnu časť  Bankov prichádzame v družnom rozhovore do košického Čermeľa. Tu musím vyriešiť nákup proviantu na ďalšie dni. Nutné zájsť hlboko do mesta k najbližším potravinám- v Čermeli sú iba reštaurácie a cukrárne.  Po veľkom nákupe sadáme s Jankou do miestnej krčmy pochybnej kvality s podivným názvom Tryskáč. Nuž ale pivo  nám tu načapujú, dokonca aj kávu uvaria. Posedíme do neskorých popoludňajších hodín.

Veru sa mi nechce opúšťať príjemnú spoločnosť, ale čas sa nedá zastaviť. Musíme sa rozlúčiť a mňa čaká posledná časť dnešnej etapy- výšľap do sedla Repy, kde plánujem nocľah. Pomedzi chaty a popod vedenie vysokého napätia sa po lúkach dostávam do Kavečian. Košice mám ako na dlani. V diaľke sa tiahne hradba Slanských vrchov. Bez zastávky miniem chatu na Hrešnej, v jej okolí nie  sú výraznejšie známky života. Čas ma tlačí, z Košíc som vyrazil až po piatej a rád by som prišiel do cieľa  ešte za svetla.  V lese sa už šerí, ale nechce sa mi zastavovať a zhadzovať batoh. Posledný úsek už šliapem takmer potme, Stíham to akurát  bez čelovky.  Rozkladám sa v prístrešku a nachystám veci na nocľah. Začína pršať a prší celú noc.  V daždi sa mi spí výborne.

FOTOGALÉRIA:

Facebook

 

Teraz najčítanejšie