Kunsthalle môže byť pre Slovenskú národnú galériu pascou

Slovenské centrum vizuálnych umení (SCVU) a jeho galéria, Dom umenia/Kunsthalle Bratislava bude od 1.7.2016 namiesto Národného osvetového centra (NOC) zriaďovať Slovenská národná galéria (SNG). Pre administratívnu, metodickú aj ideovú prácu SCVU, ktoré nemá a zatiaľ nebude mať právnu subjektivitu, to môže byť krok vpred, podobne, ako je obohacujúca spolupráca s partnerom, ktorý chápe odborné koncepcie, zámery, ale aj problémy na zodpovedajúcej úrovni. Napriek tomu mám obavu, že táto situácia je v istom zmysle pascou čakajúcou na SNG, a je spoločným záujmom celej výtvarnej, odbornej a kultúrnej obce, aby sme z nej vyplývajúce riziko minimalizovali. A to nezávisle na tom, kto v tejto chvíli riadi jednu, druhú, alebo tretiu dotknutú inštitúciu.

Pasca má (okrem personálnej a finančnej poddimenzovanosti SCVU, ktorá sa dá ľahko vyriešiť) prinajmenšom dve „oká“. Jedným je vzťah s vlastníkom technicky zastaralých výstavných priestorov Kunsthalle, ktorým zostáva NOC. Druhým je vzťah s rôznymi záujmovými skupinami vo všetkých úrovniach výtvarnej komunity, ktoré zhodne očakávajú, že sa v priestoroch Kunsthalle dostanú na základe zvykového práva opäť k slovu, tentoraz, pre zmenu, pod značkou SNG.

Od vzniku SCVU 1.1.2014 sme sa sústredili predovšetkým na kvalitnú medzinárodnú výstavnú činnosť a budovanie zahraničných kontaktov. V oboch ambíciách sme vzhľadom na krátke sledované obdobie (20 mesiacov od prvej výstavy) uspeli – pozitívne stanovisko vyjadril aj poradný orgán NOC pre SCVU, ktorého formulácie v Národnej rade Slovenskej republiky citoval 10.5.2016 minister kultúry Marek Maďarič.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sme ako noví zamestnanci nastupovali (medzi januárom a júnom 2014) do SCVU s neskrývaným optimizmom. Netušili sme, že zriaďovateľská organizácia, ktorá pôsobí v úplne inom kultúrnom odvetví, podrobí každý náš krok najprísnejšej predbežnej finančnej a právnej kontrole, ktorou všetky procesy spomalí na hranicu vykonateľnosti. Štandardy činnosti SCVU a NOC na seba odvtedy narazili nespočetne veľa krát a spôsobovali nepríjemné situácie sprevádzané stresom na dennej báze, čo sa prejavilo najmä vysokou fluktuáciou zamestnancov (približne 40%).

Vzal som si kedysi k srdcu slová Františka Mikloška, že Kunsthalle bolo už dávno treba založiť v akejkoľvek podobe, a potom ju postupne reformovať k lepšiemu. Aj preto bola naša motivácia vytvoriť ju za každú cenu silnejšia než permanentné spochybňovanie oprávnenosti jej výkonov zo strany zriaďovateľa. Aj preto sme úvodné dva roky strávili snahou nachádzať priechodnosť v zložitom systéme štátnej správy a zároveň pôsobiť navonok ako hodnoverný a sebavedomý medzinárodný partner. Aj preto dva roky pracujeme a vystavujeme v nevyhovujúcich podmienkach, riskujeme dobré vzťahy s dodávateľmi a kredit u výtvarníkov. Aj preto sme sa sústredili na menší počet výpravnejších projektov, pričom sme sa snažili prostredníctvom vzdelávacích programov v dlhšom časovom období osloviť viac divákov z celého Slovenska. Dnes úradníci polemizujú o tom, čo mohlo byť inak, čoho mohlo byť viac. Ide o neštandardne krátke obdobie, ktoré sa posudzuje – z nášho hľadiska sme za naozaj tristných podmienok Kunsthalle rozbehli.

„Schutzmantel“ SNG isto prechodne pomôže. Otázkou je, do akej až miery môže SCVU skomplikovať život SNG. Priestory Kunsthalle sa totiž touto zmenou nezlepšia – v centrálnej sále bude aj naďalej napriek klimatizácii teplota nepredvídateľne kolísať medzi 30 a 40 stupňami (rekonštruovať chceme pomocou európskeho grantu), mediátori budú musieť naďalej stáť v lete na ulici, aby v rozhorúčených priestoroch LABu nekolabovali (na montáž základnej klimatizácie sme nedostali prostriedky), svetelnosť na hornom nezatemnenom podlaží bude počas slnečných dní nadalej komplikovať vnímanie diel (rekonštrukcia v roku 2014 bola nevhodná), zapustené parné radiátory budú v zime nadalej teplom ohrozovať v blízkosti zavesené diela a podobne. Ak uplatní SNG prísne štandardy na vystavovanie umeleckých diel a podmienky pre prácu zamestnancov vo výstavných priestoroch, bude nútená galériu na väčšinu roka zatvoriť. Bude preto veľmi závisieť od zmluvy o prenájme priestorov, ako budú upresnené povinnosti dnešného vlastníka v zmysle dodržiavania adekvátnosti ich technického stavu, rovnako ako otázka možností podieľať sa (napr. grantami) na ich modernizácii. SCVU ako odbor NOC totiž mohlo vyžadovať reguláciu chodu klimatizácie, kúrenia, vetrania a podobne priamo, bez zdržania. Tieto kompetencie teraz na seba preberie SNG a na ich operatívnu vymáhateľnosť je dôležité myslieť vopred.

Viacerí predstavitelia výtvarnej obce si od aktuálnej zmeny isto sľubujú návrat k salónnemu typu prezentácií v Dome umenia, čo je krátkozraké, pretože potom by tu priestor nemala samotná Kunsthalle. Každý riaditeľ Kunsthalle vo svete by si prinajmenšom položil otázku, či do jeho priestorov v roku 2017 patrí Bienále ilustrácií, Trienále textilu, Socha a objekt, rovnako ako výstavy rôznych združení – ide totiž o formálne, alebo spolkovo vymedzené podujatia, ktoré majú dnes viac populárnu, než odbornú povahu. Na formálne médium sa viaže aj Mesiac fotografie, no ten svojím pohybom krížom cez rôzne žánre tomuto prísnemu deleniu odoláva a do Kunsthalle by za predpokladu obojstranne výhodnej písomnej dohody jednoznačne patril. To, že niektoré tieto podujatia museli ustúpiiť, bolo vývojovo nevyhnutné – teraz sa im zdanlivo črtá nová nádej, ktorá však veľmi rýchlo vyprchá. Možno preto očakávať novú vlnu kritiky a animozít, ktoré sa tentoraz už môžu zniesť na SNG, pokiaľ táto neustúpi ich požiadavkám.

Existuje vysoká pravdepodobnosť, že okrem aktuálnej neistoty má už obdobie nedôstojných pracovných podmienok Kunsthalle za sebou. Na druhej strane je bezprecedentné, že pre SNG je v tejto chvíli NOC nielen politickým, ale tiež odborným partnerom – SCVU totiž k diskusii o delimitácii nebolo prizvané ani raz. Mám pocit, že sa v bezproblémovosti prijatia SCVU zo strany SNG tak trochu replikuje optimizmus, s ktorým sme tu už viacerí narazili: že to pôjde, že sa to poddá, že to nepotrvá dlho. Obávam sa, že v tomto optimizme sa nielenže neobhája záujmy Kunsthalle, ale že sa v konečnom dôsledku ohrozia záujmy SNG. Totiž viera, že sa s NOC dá v tejto konštalácii dohodnúť, končí pri prvej potrebe serióznej spolupráce (príprava výstavy, oprava poruchy, spoločná žiadosť o grant, vyjednanie podmienok v zmluve so sponzorom, dohoda pri kolízii termínov akcií, neporiadok spôsobený iným podujatím, snaha dať logo na budovu, riadne uskladniť diela a techniku atď.). Paralýza, ktorá môže nastať potom bude v skutočnosti vážnejšia, než pre SCVU ako súčasť NOC. SNG totiž bude len zmluvný partner, ktorého detašovaní zamestnanci budú mať na Námestí SNP niekoľko kancelárií, a ktorý môže a nemusí, (prostredníctvom SCVU, alebo mimo neho) len prezentovať výstavy v priestoroch Domu umenia. S možnosťami rozvoja okresanými na nevyhnutné minimum.