Ďakujeme, že nás urážate. Príďte aj nabudúce!

Bežný deň sprievodcu cestovného ruchu v Bratislave. Po pešej zóne jazdia vozidlá bez povolenia na vstup a trúbia na okoloidúcich, aby zmizli z cesty. Dole Michalskou sa rinie hlučná tlupa Číňanov s nelegálnym čínskym sprievodcom. Pred dómom stojí skupina Američanov s viedenskou sprievodkyňou, ktorá im vysvetľuje, aké je to tu všetko o ničom. Opodiaľ čosi hlučne gestikuluje turecký tour leader. Idylka ako má byť!

Napriek dlhodobo trvajúcej ignorácii zo strany vlády a vyslovene nepriateľskému postoju Starého mesta sa cestovnému ruchu v našom hlavnom meste relatívne darí. Turisti k nám chodia, a čo je hlavné, sú spokojní. Medzi zaoceánskou klientelou, ktorá spoznáva Európu z palúb lodí na Dunaji, patrí Bratislava k najobľúbenejším miestam výletu. Je malá, plná pekných zákutí, všadeprítomných kaviarničiek a zaujímavých historických príbehov. Z Bratislavy však odchádzajú spokojní hlavne hostia, ktorým tieto príbehy a miesta má kto ukázať. Miestni sprievodcovia.

Nie som právnik, ale rozum mi nahovára, že činnosť, ktorá patrí medzi viazané živnosti, a teda na jej prevádzku je potrebné získať určité vzdelanie, nemôžu vykonávať cudzinci, ktorí toto povolenie nemajú. Ako by sa asi kompetentným páčilo, keby u nás začali podnikatelia spoza hranice bez osvedčenia prevádzkovať autoškolu, očnú optiku, či predávať pyrotechniku? Presne to sa totiž deje v cestovnom ruchu. Čínski, tureckí a ďalší sprievodcovia si z Bratislavy spravili svoje korzo. Bez adekvátneho vzdelania a povolenia narýchlo poukazujú svojim turistom tri ulice v centre, preleštia Čumilovi čapicu a odfotia si plastovú myš pred zmrzlinárňou na Rybárskej. Bez urážky, ale akú úroveň môže mať prehliadka vedená človekom, ktorý je tu prinajlepšom druhýkrát v živote a nemá k tomuto mestu nijaký vzťah? Sám som počul, ako zahraničný sprievodca označil národné divadlo za múzeum a ako za najlepšie jedlo v meste odporučil McDonald’s. To už nehovorím o tom, ako raz z úst jednej, čo prechádzala popri mojej skupine, vypadlo čarovné slovíčko „Slovenia“. Ako si nás nemajú turisti mýliť so Slovinskom, keď to robia aj samotní „sprievodcovia“?

Sprievodkyne z Viedne sú samostatnou kategóriou. Tak ako si Slováci môžu jednoducho vybaviť povolenie sprevádzať v Rakúsku, aj ony sprevádzajú po Bratislave viac-menej legálne. Problém však je, ako. Označovanie budov za škaredé, prezentácia mesta ako menejcenného satelitu Viedne a ďalšie nemiestne narážky sú základnou ingredienciou prehliadok mnohých z nich. Nedávno som bol opäť vo Viedni a aj tá je plná žobrákov, vreckárov a na mnohých miestach i grafitov. To mám naozaj prezentovať aj ja týmto spôsobom Viedeň?

Cestovný ruch je jedným z najrýchlejšie rastúcich sektorov svetovej ekonomiky. Väčšina vyspelých národov si to uvedomuje a všemožne ho podporuje. Najlepším marketingom krajiny v zahraničí, ktorý prináša štátom turistov a s nimi aj „tvrdú menu“, sú pritom osobné referencie. Ľudia (nielen sprievodcovia), ktorí odprezentujú región tak, že sa sem turista chce vrátiť. A keď sa nevráti, pošle sem polovicu svojich známych. Napríklad v Taliansku to pochopili už dávno a aj posledná dedina má svojich sprievodcov. Chcete si odsprevádzať svoju skupinu sami? Len skúste, vysoké pokuty a hrozba prerušenia programu zájazdu pár hodinami na polícii vás rýchlo presvedčia. A čo u nás? Cestovný ruch všetkým uniká a opäť sa raz hráme na niečo, čím nie sme („Good idea, Slovakia!“).

A čo sa týka už len samotnej podstaty problému nelegálnych sprievodcov z krajín mimo Európskej únie, rečnícka otázka na záver: Má tento štát vôbec záujem na dodržiavaní zákonov?