Dunajský cyklomaratón 2016 – Aj s počasím ako na objednávku
Jazdenie na bicykli do práce, k blízkym či len tak vo voľnom čase je nepochybne fajn. Občas ale človek zatúži zistiť, ako na tom reálne je s kondičkou. Nie je teda lepší spôsob, ako si zmerať sily s ostatnými. Aj nato slúžia akcie ako Dunajský cyklomaratón.
Foto (zľava doprava): JA, Marián, Dominik, Stano a Andy
Minulý rok som šiel čisto s tým, či to vôbec dokončím. Zo súčasnej výbavy som okrem bicykla vtedy nemal nič. Z tempa a podobných vecí som si ťažkú hlavu nerobil. Skrátka som si chcel dobre a nerušene zajazdiť, čo asi uznáte aj vy, že sa v samotnej Bratislave zas až tak moc nedá. Ale bolo mi to jedno. Čas bol, aký bol, aj tak som sa najviac potešil skvelému gulášu, ktorý ma čakal v cieli.
Tentokrát som do Dolného Štálu pricestoval s podobným zámerom – skrátka si to užiť, netrápiť sa, ak niečo nevyjde, brať všetko pozitívne. S ohľadom nato, že som šiel už s plnou cyklistickou výbavou a pripravoval som sa, očakával som logicky aj výrazne lepší výsledok ako naposledy.
My bike :)
Ale pekne pomaly a od začiatku.
Ja aj „kolegovci“ sme chceli štartovať čo najskôr, čiže okolo 8mej ráno. Aby sme prišli včas na vlak a podobne, chcelo to vstať pred pol piatou. Čo, ako uznáte, nie je úplne bežný čas, kedy sa vstáva z postele.
Na miesto štartu sme sa dostavili včas a po krátkej príprave (nahodenie všetkých potrebných vecí do zadných vreciek dresu) sa mohlo vyraziť na trať.
Počasie našťastie prialo. Po celý čas fajn pieklo a fúkal jemný vánok.
Prvých zhruba 40 km som nabral (na moje pomery) celkom slušné tempo a môj cieľ okolo 3:30 hodín (trať merala 85 km) vyzeral nadosah. Potom sa už ale začal prejavovať výrazne menší počet najazdených kilometrov za tento rok a lákavo vyzerajúca priemerná rýchlosť klesala.
Nádej na čas pod 4 hodiny pochoval ani nie 5 km pred cieľom bolestivý kŕč do ľavého zadného stehna. Chvíľu to nevyzeralo dobre s dokončením trasy, ale po cca 5-10 minútach som bol schopný nasadnúť naspäť na bajk a dôjsť do cieľa s časom 4:06 hodiny.
Tí skúsenejší jazdci z Vás sa asi pousmejú, ale to je mi jedno. Vzhľadom na okolnosti a momentálnu aj celkovú kondíciu som spravil pre čo najlepší čas maximum. A aj keď som nedosiahol na vysnívanú métu, stále som sa oproti minulému roku zlepšil o pol hodiny. Myslím, že môže byť.
Guláš bol opäť geniálny, musím organizátorov pochváliť :)
Marián so svojím bicyklom Trek Madone a Dominik s Author-om
V cieli sme sa všetci „kolegovci“ stretli a vymenili sme si zážitky z trate.
Začo organizátori fakt nemohli, boli „závory s retardérom“ na asi 2-3 úsekoch hrádze. Naozaj neviem, čo viedlo tých, čo ich tam osadili, k takej konštrukcii prechodu cez ne, akú zvolili. Pri klasickom retardéri stačí odľahčiť predné a následne zadné koleso. Trochu to vždy kopne, ale prechod je viacmenej plynulý a ide sa ďalej. Zvláštna konštrukcia prechodov v tomto prípade si doslova koledovala o nejaký škaredý pád. Ako tak som to zvládol a bol som rád, že môj bicykel je taký odolný.
Takmer všetci do jedného sme sa v obci Sokolce nechali nachytať na zle zaznačenú šípku (opakovala sa situácia z minulého roka), ktorá namiesto k Brestovcu (a ďalej k Okoču) smerovala na kúsok asfaltovej cesty, ktorá ale plynule prechádzala v poľnú. Akonáhle som videl pole, vravel som si, haha, zas ma nachytali.
Marián, Dominik, Stano a Andy
Jednoznačne top story boli eskapády Andyho, ktorého poznám z facebookovskej skupiny Cykloparťák. Idem si svojim tempom medzi dedinami, a v tom ho vidím, ako ide oproti mne. Pýtam sa ho „Inak nejdeš opačným smerom, ako sa má ísť?“. A on nato, že niekde zle odbočil a vynieslo ho to hádam až po Veľký Meder, čím si nadišiel hádam aj 30 km. A aj tak ma predbehol. Keby sa rozdávali špeciálne ceny, Andy by si ju istotne zaslúžil.
Na Dunajský cyklomaratón do Dolného Štálu sa chystám aj budúci rok. Na tejto akcii sa mi páči viacero vecí.
Kto si chce zapretekať, nech sa páči; ako napríklad majiteľ tohto skvostného Cervéla:
Kto si chce len tak užiť relatívne nerušenú jazdu (až na pár vodičov BMW, Mercedesov a veľkých SUV), aj ten si príde na svoje. Každý, kto dokončí trať v limite, dostane vcelku vkusný „diplom“. Áno, možno sa niektorí hihňáte popod fúz, že ako na ZŠ. Ale v prípade takýchto cyklistických „seáns“ platí, že aj samotné absolvovanie trate je úspech a najdôležitejší je dobrý pocit.
A ten pocit, keď zo seba vymačkáte, čo sa dá, a potom si pochutnáte na kráľovskej porcii fajnového gulášika, je na nezaplatenie :)
P.S.: Ak vonku pečie, nezabudnite sa na nepokrytých častiach tela natrieť opaľovacím krémom.
P.P.S.: Ďakujem organizátorom, že sa dobre postarali o moje cyklistické okuliare, ktoré som si zabudol pri štarte.
