Denník N

S neschopnými policajtmi extrémizmus neporazíme

V činžiaku žila rodina, ktorej jedným z členov bol Róm. Ako inak, neskôr začali problémy. Neznesiteľný hluk, vypeckovaná hudba, neustále vykrikovanie na balkóne, vulgarizmy, poškodzovanie majetku, fyzické napadnutie, opakované a nič neriešiace príchody policajných hliadok.  Napriek viac ako dvadsiatim siedmym podaniam na nespratných susedov polícia nedokázala nijak ochrániť slušných ľudí. Slušní ľudia, bývajúci v byte pod hulvátskymi susedmi, boli nakoniec donútení sa z činžiaku vysťahovať. S podlomeným zdravím, nervami v koncoch a s pocitom prestrašného zúfalstva z prehry spravodlivosti. 

Možno sa vám práve otočili nožíky vo vačku v očakávaní ďalšieho „typického scenára“  činžiakového spolužitia s Rómami.  Len či teraz nepridusím plamene spravodlivého hnevu,  keď dodám, že tou slušnou rodinou, ktorá si musela zbaliť švestky a predať svoj byt, bola práve tá rómska rodina. V skutočnosti bol jedinou osobou s rómskymi koreňmi pán Edmund, pracujúci šesťdesiatnik, hlava rodiny. Jeho manželka – onkologicky chorá pacientka je príslušníčkou majority. Keďže si neprajú zverejnenie mena, pracovne si ich nazvime Rigovci.  Rodina, s ktorou nikto zo susedov nemal žiaden problém.  Až na pána Blahúta, ktorý sa do činžiaku prisťahoval neskôr, a ktorý sa nedokázal zmieriť s tým, že by „v jeho paneláku“ mali bývať „pojebaní skurvení Cigáni“, ako ich nazýval.   A tak ich dennodenne vystavoval primitívnej šikane, akej je schopný len človek, ktorý je buď psychicky narušený, alebo niekto, kto samozrejme nie je rasista, ale neznesie v susedstve  Cigánov.

Tento príbeh však nie je o Rómoch. Ani o susedských útrapách tej či onej strany.  Tento príbeh dnes použijem len ako „prípadovú štúdiu“ na ilustráciu, ako vyzerá boj proti extrémizmu v rutinnej praxi polície, prokuratúr a súdov. Môžeme totiž ďalšie 4 roky podávať analýzy toho, prečo máme Kotlebu v parlamente. A môžeme si rozhutovať, aké filmy treba púšťať prvovoličom. Nič to nemení na tom, že ak štát prestane byť schopný stíhať trestné činy extrémizmu,  tak boj proti nemu ostane aj ďalšie roky len Potemkinovou dedinou.

Kefalín, čo si predstavujete pod slovom absurdný?

Predtým, než začneme demontovať Potemkinovu dedinu, zhrňme si,  čo sa v prípade Rigových  dialo.  Dlhé roky žili pokojne v paneláku v Banskej Bystrici, až kým sa do neho neprisťahoval pán Blahút s jeho rodinou. Od vtedy sa na ďalších 10 rokov stali terčom jeho dennodennej šikany. Blahútovci s nekonečnou  vervou púšťali Rigovcom rasistické pesničky vypeckované do takých decibelov, že privádzali do šialenstva polovicu baráku. Občas dotvárali kakofóniu trieskaním tyčí a rúr, občas zase tým, že stáli na balkóne a vykrikovali vulgárne rasistické nadávky.  Nechýbali vyhrážky, zastrašovanie, poškodzovanie ich majetku, či dokonca  fyzické napadnutie. Rigovci  opakovane privolávali policajné hliadky, opakovane podávali výpovede na polícii.

Podobne to bolo aj 5 augusta 2015, kedy z bytu u Blahútových zaznievala pesnička o Cigánoch, ktorej hlasitosť sa nepodarilo prehlušiť ani policajtom búchajúcim do ich dverí. Blahút už obligatórne vykrikoval svoje vrúcne pozdravy Rigovcom, tentokrát  v znení „ty vyjebaný skurvený cigán, olašák a olašáčka, ty špinavý neplatič, pojebaný Cigán olašák“ (výrok je uvádzaný v pôvodnom znení, tak, ako ho cituje aj uznesenie vydané PZ v Banskej Bystrici).  A tak sa na Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici ocitol zapeklitý hlavolam – ako posúdiť konanie  a  výroky suseda  Blahúta?  Týkajú sa takéto výroky Rómov? Lebo veď, čo ak nie.  Citovaný výrok totiž policajtov zvádzal k pochybnostiam, či naozaj ide o nenávistný prejav, a či sa naozaj týka Rómov. Manuál „Ako vymyslieť intergalaktické absurdity“ prikazoval  prizvať si na to súdneho znalca.  Ťažko povedať, čo presne si v danom výroku, prednesenému v slovenčine a zrozumiteľnému aj  policajnému vlčiakovi, vyžadovalo súdnoznalecké dokazovanie.  V každom prípade, príručka absurdít navigovala policajtov takmer 9 mesiacov.  Toľko im trvalo, kým zistili, čo tento výrok vlastne znamená. V apríli  2016 konečne vydali uznesenie.

A odtiaľ to začína náš príbeh.

 Hlavolamy právnej kvalifikácie

V uznesení, vydanom OR PZ v Banskej Bystrici sa uvádza,  že skutok sa vyšetroval ako trestný  činu výtržníctva s osobitným motívom. Potiaľto to ešte nie je také hrozné.  Aj keď ťažko pochopiť, prečo nelistovali v Trestnom zákone ďalej a neskúsili výrok posúdiť v kontexte § 423 Hanobenia národy, rasy a presvedčenia. Pretože to je to, čoho sa Blahút reálne dopustil.  Ale buďme zatiaľ milosrdní. Priestor na zúfalé hádzanie si hlavy do dlaní ešte dostaneme.

  • Fail 1: Vyšetrovanie doviedlo policajtov k záveru, že skutok nie je trestným činom, ale len priestupkom.

Vyšetrovatelia sú v procese právnej kvalifikácie nezávislí  (a dokážu sa do krvi uraziť, ak výsledok ich nezávislého vyhodnocovania kritizujete). Sú však povinní vysvetliť,  aké dôkazy vykonali a čo všetko ich viedlo k daným právnym záverom.  V tomto prípade svoje rozhodnutie vysvetlili takto :

  • verejne prednesené výroky môžu byť trestným činom len v mimoriadnych prípadoch
  • musia byť prednesené minimálne pred 10 osobami
  • mali byť mať negatívny dopad najmä na zraniteľné skupiny ako sú deti a dôchodcovia

V zmysle trestného zákona však platí, že akonáhle je závažnosť skutku viac ako nepatrná,  pôjde o trestný čin a nie o priestupok.  Stačí teda, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska závažnosti viac ako nepatrné, ani náhodou netreba, aby bolo svojou závažnosťou mimoriadne.  Je to teda čistá fabulácia, ktorá nemá nijakú oporu v zákone.  Rovnakou fabuláciou je bod,  v ktorom polícia požaduje publikum tvorené 10 ľuďmi, najmä  deťmi či dôchodcami.  Trestný zákon nepripúšťa žiaden iný možný výklad: „Skutok je spáchaný verejne, ak je prednesený v prítomnosti minimálne dvoch a viac súčasne prítomných osôb“. Bodka. Žiadna dôchodcovia ani deti nie sú podmienkou. Nie je mi jasné, akou matematikou sa dá z číselného údaju „dva a viac“ vyložiť číselný údaj desať.

Už tu sa môžeme zamýšľať nad tým, kto školí vyšetrovateľov na krajoch, poverených na riešenie trestných činov extrémizmu. Ako sú metodicky a koordinačne usmerňovaní. A na čo si každých 5 rokov píšeme do Koncepcie boja proti extrémizmu vzdelávanie policajtov, keď to s nimi ide od deseti k peti. Môžeme sa tiež zamyslieť nad tým, prečo dodnes nemáme vybudované nezávislé analytické centrum pre extrémizmus, ktoré by zhodnocovalo právnoaplikačnú prax a analyzovalo takéto jej zlyhania. Prečo nemáme ústrednú policajnú jednotku  na boj proti extrémizmu na spôsob NAKA, aby sa rozbili lokálne väzby páchateľov na policajtov v regióne.   V neposlednom rade, polícia si zaslúži výčitku za zavedenie tzv. priestupkov extrémizmu. Touto legislatívnou avantgardou sa totiž docielilo jedine to, že máme duplicitnú úpravu týchto skutkov v priestupkovom zákone, aj v trestnom zákone.  Policajti, ktorí nedokážu objasniť skutok v rovine trestných činov, si škrtnú fajku aspoň tým, keď ho objasnia ako priestupok. A potom nám zamávajú pred očami štatistikou kriminality, v ktorej im svieti, že trestné činy extrémizmu na Slovensku takmer nemáme a že všetko je na dobrej ceste. Aby ne, keď štatistika kriminality nepokrýva priestupky.  Aký je to signál pre páchateľov, ak vedia, že v praktickej realite riešime celý extrémizmus na úrovni prekročenej rýchlosti?  Azda jedinou omluvou je to, že polícia v tomto marazme nie je sama. Pri stíhaní trestných činov sa rovnako failuje na prokuratúrach a súdoch. Snaživým policajtom, ktorí by aj radi s touto témou pohnúť, tak nakoniec komplikujú prácu zlé systémové nadstavenia.

Fail 2: Výrok treba posúdiť súdnym znalcom

Vráťme sa k uzneseniu vo veci Blahúta a rodiny Rigových. Spomenutý výrok neobsahoval žiadnu grafickú prílohu s historickými symbolmi, nebol sprevádzaný dobovými rekvizitami, ani nebol podaný vo švabachu.  Takže jediné, čo s ním mala polícia urobiť, je zhodnotiť jeho protiprávnosť.  Touto úlohou nesmú poveriť žiadnu tretiu stranu, a už tobôž nie znalca. Miesto toho sa rozhodli, že dajú výrok preskúmať znalkyni, bývalej pracovníčke múzea SNP.

Tá vo svojom posudku konštatuje, že uvedený výrok nie je prejavom etnickej nenávisti. Nepohoršujme  sa teraz nad tým, ako je možné, že znalkyňa tam žiaden prejav nenávisti nevidí. O to tu teraz vôbec nejde. Oveľa väčší prúser je to, že znalkyňa sa vôbec vyjadruje k tomu, čo je alebo nie je prejav rasovej nenávisti.  Ide totiž o vyslovenie právneho záveru, teda niečo, čo trestnoprocesné normy jednoznačne zakazujú.  Vyjadriť  sa k akýmkoľvek právnym aspektom prípadu  je pre znalca  neprekročiteľný Rubikon.  Ako náhle ho prekročí, jeho posudok sa musí zo spisu vyradiť a nesmie byť použitý ako dôkaz.  Ak vám ukradnú auto, asi nečakáte, že polícia si prizve automechanika a nechá ho zhodnotiť, či ste naozaj obeťou krádeže. V prípade Blahúta sa presne takto postupovalo.  A okresný prokurátor s tým bol úplne v pohode.

Korunu absurditám nasadilo aj zdôvodnenie zo strany samotnej znalkyne:   pani Baranová prišla k záveru, že iba nadávky smerované k Rómom môžu Rómov urážať.  Rozhodne ich nemajú prečo urážať výroky „o skurvených špinavých pojebaných Cigánoch“. Pretože zistila, že Cigánov na Slovensku od roku 1981 nemáme.  Vraj už len Rómov. Voilá! Keby vás ešte kedykoľvek čokoľvek štvalo na Cigánoch, buďte pokojní. Už 40 rokov na Slovensku nežijú.

Kolosálnu absurditu prinieslo aj súdne rozhodnutie vydané v roku 2012, kedy sa Okresný súd v Banskej Bystrici zaoberal podobným výrokom Blahúta voči rodine Rigových. V ňom súd síce uznáva, že mohlo ísť o trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, no vraj nemohol byť  spáchaný na rodine Rigových. Lebo sa nehlásia k rómskej národnosti.  (Samozrejme,  v skutočnosti nejestvuje žiaden trestný čin, ktorého trestnosť by závisela na tom, akej etnicity je obeť. )  Aby sme si to ujasnili – v roku 2012 nemohli byť  Rigovci obeťou trestného činu hanobenia rómskej etnicity, pretože sa k Rómom oficiálne nehlásia. V roku 2016 nemohli byť obeťou etnicky motivovanej nenávisti, lebo nie sú Cigáni, ale Rómovia.  Možno to treba zapiť pár litrami piva, aby to začalo dávať zmysel.

A takto si tu my bojujeme s extrémizmami

Príbeh tejto rodiny nie je v skutočnosti nijakým ojedinelým úkazom – prípadov, kedy Rómovia čelia potupnému hanobeniu  je iks. Minimálne dosť na to, aby sa prestala „susedská dráma z Malaciek“  donemoty zneužívať ako odpinkávajúci argument na každú skrivodlivosť, ktorá sa Rómom stane.

Rovnako veľa je prípadov, ktoré dokazujú, že Rómom, migrantom, gejom či lesbám môžete beztrestne smerovať akýkoľvek prejav nenávisti. Aj tak sa vám nič nestane. Lebo orgány činné v trestnom konaní to vyhodnotia ako súčasť štandardnej diskusie a slobodný prejav názoru. Mazúrek by nám o tom vedel rozprávať. Pripomeňme si, ako polícia v Žiline ani len nezačala trestné stíhanie voči Mišúnovi, jednému z najúprimnejších „nacionalistov“ na kandidátke ĽSNS, za jeho výrok „z vlastnej krajiny nás vyháňajú brutálne sa množiaci cigánsky paraziti“. Lebo vraj otvorili príručku slovenského jazyka, a tam, veľká to vec, je slovo „Cigán“ uvedené nielen ako príslušník rómskej menšiny, ale aj ako klamár. Z uvedeného výroku preto nebolo možné jednoznačne preukázať, či Mišún náhodou nehovorí o klamároch.  Pripomeňme si tiež prípad, kedy Krajský súd v Banskej Bystrici oslobodil Kotlebu spod obžaloby za výrok „odstránim zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“, lebo veď použil spojku „nielen„.  Nuž, keď sa odpovede hľadajú v šlabikároch a slovníkoch, miesto v trestnom zákone, keď sa problematika extrémizmu ocitá na stole tých, ktorí na ňu buď kašlú, alebo o nej nemajú vlahého poňatia, keď kotlebovský hatespeech, ktorým vyhráva voľby, berieme ako súčasť slobody prejavu… potom sú nám všetky Koncepcie boja proti extrémizmu akosi zbytočné.  Kým nie je štát schopný  odstíhať ani takéto najokatejšie trestné činy, sú všetky jeho reči o boji proti extrémizmu len opíjačkou rožkom.

Prípad pána Edmunda (v texte pod pseudonymom Rigo) bol zverejnený v reportáži Ivana Bradu v relácii Reportéri, 6.6.2016, RTVS

Teraz najčítanejšie

Irena Bihariová

Slniečkarka, ľudskoprávna svätuškárka, odborníčka spoza zeleného stola bratislavskej kaviarne, predsedníčka iluminátmi dotovanej organizácie Ľudia proti rasizmu. Ale Rómov som si k sebe domov už zobrala!