CTčko v kultúre?

Niečo nie je v poriadku. Včera publikovaný článok o možnej korupcii v radoch verejnoprávnej inštitúcie Audiovizuálny fond vyniesol na povrch otázku, či sa na Slovensku nedejú obchody podobné CTčku aj v oblasti kultúry.

Poslankyňa Magda Vášáryová v článku hovorí, že sa stretáva so sťažnosťami na odborné komisie na Audiovizuálnom fonde, ktoré majú údajne pýtať percentuálne podiely za schválené projekty. Nevylučujem aj túto možnosť korupcie, všetko musia prešetriť patričné úrady, omnoho pravdepodobnejšia je však verzia, ktorú v článku ozrejmuje režisér Begányi.

Nechcem povedať, že by mi nevadila korupcia, ale to čo sa deje v Audiovizuálnom fonde poškodzuje kultúrny život na Slovensku a aj samotné ciele Audiovizuálneho fondu ešte viac a zásadnejšie. Ako naznačuje Begányi, problém nie je ani tak v korupcii, ako v tom, že dookola dostávajú od fondu peniaze tí istí ľudia.

Dodávam: A to napriek tomu, že diela, ktoré firmy týchto ľudí produkujú, idú priamo proti cieľom Audiovizuálneho fondu, ako mu ich ukladá zákon o Audiovizuálnom fonde z 1. januára roku 2009.

Hneď v úvode zákona sa možete dočítať toto: „Zriaďuje sa Audiovizuálny fond (ďalej len „fond“) ako verejnoprávna inštitúcia na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu.“

Kto bude mať čas a dočíta až do konca, dozvie sa, že: „Fond je povinný pri používaní prostriedkov zachovávať hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.“ Každoročne fond podporí viacero projektov, a sú to tie najviac dotované projekty, ktoré v konečnom dôsledku nijako nerozvíjajú slovenskú filmovú kultúru ani priemysel a navyše sa dajú považovať za nehospodárne a neefektívne. Chcete príklad?

Krok do tmy

Je verejne známa vec, že sa slovenské filmy netešia vysokej návštevnosti v kinách, ale čo sa udialo toto leto, tak to prekračuje všetky hranice. Audiovizuálnym fondom štedro podporený projekt Krok do tmy, jeden z najdrahších v celej jeho doterajšej histórii, mal premiéru 12. júna. Celková dotácia od Audiovizuálneho fondu bola od roku 2009 1 089 545 eur. Projekt dokonca dostal podporu ešte v dobe, keď fond neexistoval od Ministerstva kultúry. Drahá investícia, však?

Všetko by bolo v poriadku, keby na ten film do kina neprišlo mušacích 1178 divákov, a keby neutržil mušacích 4 916,63 eur! Toto už sa troška začína podobať na CTčko.

Umelci a predstavitelia fondu sa budú márne oháňať argumentami, že umenie nie je ziskové, a že sa nemáme pozerať na tržby. Investovať takéto obrovské peniaze do projektu, na ktorý omylom do kina zablúdi sotva niečo cez 1000 divákov, tomu sa hovorí reálny socializmus, ale nie hospodárne a efektívne narábanie s finančnými prostriedkami.

Je tažké posúdiť, či bude film dobrý, a či nie. Toto je argument odborných komisíí fondu aj predstaviteľov fondu a v tom s nimi súhlasím. Čo je však na kilometre viditeľné, je fakt, že Audiovizuálny fond opakovane podporuje firmy, ktoré sa zdiskreditovali nejedným fiaskom, a ktoré opakovane dokazujú, že ich kompetencia točiť filmy je nulová.

Firma zodpovedná za Krok do tmy má na svojom konte napríklad dávnejšie dielo Mŕtvola musí zomrieť, ktoré rovnako prilákalo do kín mušacie množstvo divákov, prepadlo ako u kritiky tak aj u divákov a v čase svojej premiéri pôsobilo ako zjav z iného storočia, dielo vykazujúce parametre amatérskej tvorby.

Ako je teda možné, že komisia opäť priklepne obrovské peniaze producentovi, ktorý je za dané fiasko zodpovedný a ide teda presne proti cieľom a úlohám, ktoré si fond vytýčil?

Krok do tmy možno považovať za vyložené diletanstvo. Ako je možné, že dielo s hviezdami ako Miroslav Donutil a Marko Igonda, inzerujúce sa ako historická kostýmová dráma s milostnou zápletkou má niekoľkonásobne menšiu návštevnosť v kinách ako napríklad výsostne tažký umelecký až avantgardný film s tématikou rasizmu Môj pes Killer?

Kde je cesta?

Fond z času na čas podporí aj hodnotné projekty. Len ťažko nájdete argument proti filmom ako Dom, ktorý na svoj žáner nazbieral slušný počet divákov a reprezentoval našu krajinu v zahraničí, alebo proti filmu Kandidát, ktorého estetické kvality sú možno diskutabilné, ale ktorý je presným príkladom efektivity.

Kandidát bol fondom podporený sumou len 142 000 eur a v slovenských kinách ho videlo cez 80 000 divákov. Za jeden Krok do tmy by sa dalo natočiť sedem Kandidátov. Prečo teda fond naďalej dotuje nepriehľadné predražené projekty pár firiem dookola, keď sa ukazuje cesta, ktorá by mohla konečne napĺňať jeho ciele?

Keby fond podporil viac menších projektov, tak by vzniklo aj viac filmov. Zároveň by nedošlo k takej škode. Z ekonomického hľadiska je menšie fiasko, keď pohorí film podporený sumou 142 000, ako keď pohorí film podporený sumou milión eur.

Zmena politiky fondu by dala vzniknúť väčšiemu množstvu titulov, enormne by zvýšila zamestnanosť v slovenskom filmovom priemysle a s vyšším počtom produkovaných diel by zákonite prišla aj vyššia kvalita. Jednotlivé štáby by museli súťažiť o diváka a boli by motivované natočiť čo najlepší film.

Ak bude fond aj naďalej uprednostňovať iba pár vyvolených firiem, ktoré dookola vyrábajú produkty odpudivej kvality, nijako sa nepriblíži k svojim deklamovaným cieľom, ale naopak bude len ochudobnovať úroveň filmového a teda aj kultúrneho života na Slovensku.

Prečo napríklad jedna z najproduktivnejších a najlacnejšie natáčajúcejších režisériek Zuzana Piussi emigrovala do Prahy? Jej filmy nestáli ani zlomok toho, čo dáva fond do premrštených projektov typu Krok do tmy, mali na žáner dokumentu vysokú návštevnosť a prinášali do kultúrnej debaty zaujímavé otázky.

Ak fond nezmení svoju politiku a naďalej bude podporovať predražené projekty pár firiem, tak len sám podoprie fámy o desiatich úplatkových percentách, kedže desať percent z premršteného rozpočtu je viac ako desať percent zo skromného a efektívneho projektu.

Toto sú veci, o ktorých rozhoduje Rada fondu, riaditeľ fondu určuje dlhodobejšiu koncepciu, nie je sa na koho vyhovoriť, netreba čakať na parlament. Aktuálny prístup fondu v oblasti produkcie hraných filmov dlhodobo poškodzuje zdravý rozvoj audiovizuálneho prostredia.

Nie je to len problém užšej bratislavkej umeleckej obce, ale aj občanov v odľahlejších mestách. Hrá sa o kvalitu kultúrneho života nás všetkých. Fond by mal konečne začať napĺňať úlohy, ktoré mu ukladá zákon a vyvrátiť podozrenie, že v oblasti kultúry sa tunelujú podobné peniaze ako v ostatných rezortoch.