Lesk a Hmla Života – Košice

Študujem na vysokej škole, konkrétne na Univerzite pomenovanej podľa jedného, významného, slovenského velikána. Pavla Jozefa Šafárika. Moja alma mater sa nachádza v Košiciach. A práve na Košice by som sa chcel teraz zamerať a niečo vám o nich, samozrejme v spojitosti so životom, povedať..

V Košiciach študujem už 4 roky. Inakšie pochádzam z Poltára. Áno, aj v Košiciach málokto vedel čo a kde to je. Pritom je to okresné mesto (PT). Vygooglite, a ak nájdete niečo zaujímavé kľudne to hoďte do komentu, rád si to prečítam. Ale späť ku Košicom..

Stredoslovák, o ktorom si všetci myslia, že nosí maďarčinu v povinnej výbave svojej osobnosti sa rozhodol ísť študovať do Košíc. Prečo? Pretože to bolo niečo iné, niečo o čom som veľa počul, ale vždy som si hovoril že uverím, až keď uvidím. Uvidel som a uveril. A padla mi sánka.. Objektívne môžem povedať, že 90% vecí, ktoré sa o Košiciach rozprávajú sú naozaj pravda. Či dobré, alebo zlé. Otvorenosť a srdečnosť ľudí z východu, väčší prah únosnosti čohokoľvek, alebo tiež patriotizmus. Záleží už len na vás čo pokladáte za dobré a čo za zlé. Príchodom do Košíc som otvoril ďalšiu kapitolu svojho života, ktorá píše veľmi zaujímavé veci. Veci, o ktoré sa s vami mušim podelic.

Nárečie, ktorým sa tu (na východe) rozpráva odhalilo hneď moju prvú slabinu. A to som si myslel, že mám na jazyky talent. Pri nástupe do prvého ročníka mi škola pridelila ubytovanie na intráku/ubytovni (SOMO), ktorá dnes už žiaľ/chvala-bohu neexistuje. Môj spolubývajúci, prvý človek s ktorým som sa zoznámil hneď po ubytovaní bol medik, Michalovčan. Šupa, to vám poviem. Hneď na mňa začal rozprávať nárečím, keď si však všimol, že nie som z východu začal rozprávať spisovne (začo mu doteraz veľmi ďakujem). Ale to nebolo to hlavné čo ma prekvapilo.

Po skúsenostiach zo súkromného gymnázia v Podbrezovej som zistil, že byť priateľský a ústretový k ľuďom sa nemusí vždy vyplácať. Bol som preto značne rezervovaný a ani som sa nesnažil urobiť prvý krok. Veľmi prekvapujúce však bolo, že môj nový známy urobil prvý krok okamžite. Ubytovali sme sa okolo 4 poobede a o 2 v noci sa sme už spolu vracali ulicami Košíc späť na intrák. Kto pozná Koloseum vie, že to vždy nemusí byť ideálna prvá zastávka, kde začneš spoznávať Košice. A tak sme aj dopadli. Môj prvý deň v Košiciach a ja som sa nad mieru „spoločensky unavil“ s človekom, ktorého som poznal pár hodín a ktorý bol po celý čas veľmi priateľský.

Ok, povedal som si ráno s bolesťou hlavy. Hovorí sa, že východniari sú veľmi priateľskí a srdeční ľudia s väčším prahom únosnosti pitia alkoholu, ale toto mohla byť predsa len výnimka a ďalšie dni narazím na zlý, reálny svet. Ďalšie dni vyvrátili hneď jednu z mojich pochybností. Áno, východniari skutočne vedia piť. Kde som ja skončil, tam oni pokračovali ďalej. A to som trénoval napríklad aj v Detve..

Ako ubiehali mesiace, pribúdali ranné bolesti hlavy, ale nikdy nie bolesti duše, alebo cti. Čas strávený v Košiciach mi vyvrátil aj ďalšiu moju pochybnosť. Ľudia sú tu skutočne priateľskí a srdeční. Nikdy po mne nikto bezdôvodne nezazeral, keď za mnou niekto prišiel, vždy to bolo pozitívne a úprimné. Povedané ústami Bratislavčana, v Košiciach som bol ja ten CPčkár, ale nikto sa tu ku mne tak nesprával. S „Bratislavským syndrómom“, že všetko menšie od vášho mesta je už automaticky vidiek som sa tu tiež nestretol (až na výnimku Prešova, ale to už je tradičná rivalita). Moje rodné mesto nie je ani také veľké ako najmenšie košické sídlisko. Tunajších ľudí však zaujímalo odkiaľ som prišiel a čo špeciálne sa v mojom regióne skrýva. Skrátka, moje skúsenosti predčili očakávania.

Košice boli pre mňa, stredoslováka, úplne iný a nový svet. Zmenili ma. Ale trúfam si povedať, že k lepšiemu. Ľudí, ktorých som tu spoznal som si obľúbil. Obľúbil som si krásne mesto, obľúbil som si zvyklosti, ale nezvykol som si na tempo v pití (čo sa mi neraz vypomstilo). Obľúbil som si povahu a otvorenosť ľudí z Košíc a východu Slovenska. A čo je najhlavnejšie, zahodil som svoje predsudky voči ľuďom a cudziemu. Neľutujem, že som si pre svoje študentské obdobie vybral práve Košice. Košice sú pre mňa školou života, školou s naozaj dobrými učiteľmi.