Kreatívne s dedičstvom
V priestoroch SNG sa 8. júna uskutočnila medzinárodná konferencia Kreatívne dedičstvo. Medzi rečníkmi a diskutujúcimi boli archeológovia, architekti, historici umenia, kulturológovia, právnik, vojenská expertka, jazykovedkyňa, muzikológ, reštaurátori, novinári a mnohí ďalší, ktorým nie je ľahostajná minulosť a budúcnosť kultúrneho dedičstva.
Hostia spolu s odborným garantom Petrom Bartom a úvodnou rečníčkou Margarétou Musilovou v dvoch paneloch predstavili rôzne projekty z oblasti kultúrneho dedičstva, ktoré sa realizujú na Slovensku aj v zahraničí a zároveň diskutovali o dôležitosti a význame kultúrneho dedičstva o možnostiach zlepšenia jeho ochrany ako aj o samotnom financovaní kultúry a kultúrneho dedičstva.
Konferenciu zastrešila slovenská kancelária programu Kreatívna Európa. Program Kultúra podporuje projekty z oblasti kultúrneho dedičstva, vizuálneho, divadelného umenia, literatúry či tanca. Okrem iného podporuje aj iniciatívu EHMK, Značku Európske kultúrne dedičstvo, či 5 európskych cien medzi ktoré patrí aj cena za kultúrne dedičstvo EUROPA NOSTRA. Podpora kultúrneho dedičstva je taktiež súčasťou Kreatívnej Európy a tento rok považujeme za dôležité zvýšiť informovanosť o tom, čo sa deje práve v tomto sektore a zároveň ponúknuť možnosti financovania zo zdrojov Kreatívnej Európy projektom, ktoré sa venujú kultúrnemu dedičstvu.
Pri pohľade na súčasné svetové dianie v nás táto téma rezonuje a o to viac si uvedomujeme dôležitosť ochrany nielen Európskeho kultúrneho dedičstva. V apríli navrhla Európska komisia vyhlásiť rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva. O tom, či sa tak stane, sa bude rozhodovať počas nášho predsedníctva a veríme, že aj my práve cez takéto aktivity a verejnú diskusiu môžeme prispieť k zlepšeniu starostlivosti o naše kultúrne dedičstvo.
Úvod: Bohdan Smieška, Natália Derner Urblíková, Zuzana Duchová, Peter Barta
Anna M. Kaiser a Peter Strasser z Danube University v Krems sa venovali otázkam tvorby „valorizácie“ dedičstva pre ekonómiu, spoločnosť, či prostredie. Predstavili pozadie a význam existencie rôznych „známok kvality“ a ocenení v tejto oblasti. Obaja pôsobia v rámci Centra pre ochranu kultúrneho dedičstva. Inšpiratívnou zložkou ich prezentácie bolo predstavenie úloh armády a ozbrojených síl v procese ochrany kultúrneho dedičstva. Kaiser pôsobí tiež ako poručíčka rakúskych ozbrojených síl, vojenská expertka pre ochranu kultúrneho dedičstva, výskumu a práce v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva na národnej a medzinárodnej úrovni. Taktiež vykonáva činnosť na vojenských misiách v núdzových situáciách.
Jelica Jovanović, architektka, akademička a aktivistka, rozprávala o kultúrnom aktivizme a o medzinárodnom študentskom projekte so zapojení miestnej komunity v Srbsku Letná škola architektúry Báč.
Mgr. Mojmír Choma, Predseda OZ Hrad Tematín, predstavil špecifiká reštaurovania hradu Tematín z komplexného spoločenského pohľadu. Choma je svojím unikátnym odborným prístupom a medzinárodným presahom inšpiratívnym odborníkom – po štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UK pracoval 2 roky ako Inžiniersky geológ a hydrogeológ v Kodani. Po návrate vyštudoval archeológiu na Filozofickej fakulte UK a popri tom sa 8 rokov aktívne venuje záchrane kultúrnych pamiatok.
Druhý panel: Bohdan Smieška, Katarína Chmelinová, Andrej Štafura, Timotea Vráblová
Katarína Chmelinová rozprávala o príprave študentov na Katedre dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde pôsobí ako vedúca katedry. V rámci vlastných bádaní sa venuje najmä sochárskej a maliarskej tvorbe raného novoveku v strednej Európe. Patrí k spoluzakladateľom a zároveň bola dlhoročným správcom slovenskej časti medzinárodného odborného informačného webového portálu www.ahice.net.
Timotea Vráblová sa venuje literárnej histórii a vo svojej odbornej činnosti vzácne spája okrem mapovania histórie aj jej interpretáciu v súčasnosti a sprístupňovanie pre budúcnosť. Zaoberala sa prezentáciou slovenskej literatúry a stavom slovenských humanitných vied.
Andrej Štafura, vyštudoval hru na organ na VŠMU v Bratislave, pokračoval na doktorandskom štúdiu na Ústave hudobnej vedy SAV, kde po obhájení dizertačnej práce v súčasnosti aj vedecky pôsobí. Okrem toho je zakladateľom hudobných festivalov Revúcke adventné/augustové koncerty či festivalu Advent pod Babou horou. Na konferencii sa venoval otázkam prerozdeľovania finančných prostriedkov do jednotlivých regiónov Slovenska.
V rámci jedného dňa nebolo možné venovať sa ešte ďalším desiatkam zaujímavých slovenských projektov, či predstaviť viac osobností z oblasti výskumu, starostlivosti, či popularizácie kultúrneho dedičstva všetkých foriem a médií. Veríme, že stretnutie prinieslo účastníkom možnosti na zaujímavú výmenu poznatkov.
