Denník N

10. 6. 1942 tragédia Lidic, „ v stávke je osud, život a budúcnosť českého národa“

Kričal Hitler na zdrveného prezidenta Háchu, ktorý ho prosil „aby sa zľutoval nad českým národom“

Dr.Emil Hácha, President tzv. Protektorátu Èechy a Morava, kondoluje Adolfu Hitlerovi (vlevo) na pohøbu Reinharda Heydricha v Berlinì.
Dr.Emil Hácha, Prezident tzv. Protektorátu Čechy a Morava, kondoluje Adolfovi Hitlerovi (vľavo) na pohrebe Reinharda Heydricha v Berlíne.

Tieto slova padli na „audiencii“ protektorátnej vlády u Hitlera v priestoroch jeho úradu po  Heydrichovom pohrebe, ktorému predchádzali udalosti opísané v predchádzajúcom blogu. Po tom, čo prezident Hácha vo svojom krátkom prejave prosil Hitlera, aby sa“ zmiloval nad českým národom a dal mu čas, pretože sa ešte nevyrovnal zo stratou samostatnosti“. Hitler na to podľa spomienok K.H.Franka prítomného na audiencii v súvislosti s tým, že sa doposiaľ  nepodarilo vypátrať jeho vykonávateľov  reagoval slovami “ Súčasnú vojnu vediem preto, aby som konečne zaistil mier pre Európu. Narušiteľou mieru, ktorí sa stavajú do cesty môjmu mierovému úsiliu, zlikvidujem všetkými prostriedkami. A nič mi nezabráni, aby som vysťahoval z Čiech a Moravy milióny Čechov, ak si neželajú kľudné spolužitie. Z oboch národov musí jeden von. Nemecký národ neustúpi. Viem, že si myslíte, že chcem údajne zrušiť alebo obmedziť Vašu autonómiu (narážal na rozširovanú informáciu o zrušení protektorátu a nastoleniu policajnej správy- pozn. autora). To dokazuje, že ma vôbec nechápete. Mňa už nezaujímajú nejaké smiešne formálnosti ako je autonómia. V stávke je osud, život a budúcnosť českého národa. Buď budú v Čechách a na Morave panovať pomery pre mňa prijateľné, alebo nechápete Vážnosť situácie a nedokážete pomery zmeniť a potom bude český národ z Európy vymazaný“! A opäť dodal „Ak nebudú páchatelia atentátu a ti ktorý im pomáhali  vypátraný nebudem váhať použiť proti českému národu tie najkrvavejšie opatrenia“. Prítomným fašistickým pohlavárom, ktorý boli na audiencii vrátane nového protektora Kurta Dalaugeho bolo jasné, že tieto slová sú vyslovené nie len ako varovanie, ale aj ako „psychologická príprava“ na tragédiu Lidíc, ktorej príprava   už zrejme bola v plnom prúde. Jej priebeh, ktorý začal skoro ráno 10. 6. 1942 je všeobecne známy. Menej známa je však dôslednosť s akou bola plánovaná a vykonaná. Keďže v ten deň sa v obci nenachádzalo 26 jej obyvateľov z ktorých bolo 15 už zatknutých členov rodín vojakov Horáka a Stříbrného muselo gestapo neskôr dohľadať zvyšných 11 z ktorých 7 bolo v tom čase v práci, u dvoch chlapcov sa dodatočne zistilo, že už mali 15  rokov, jeden bol v nemocnici a jeden sa skrýval v lese. Títo všetci  boli spoločne popravení 16 júna 1942. Čo sa týka časti rozkazu „zrovnať so zemou a vymazať zo všetkých máp“ pracovná služba, ktorý mal túto časť rozkazu „na starosti“ vypracovala podrobný „Einsatz Arbeitplan“, ktorý obec rozdelil na „pracovné zóny“ s presným výpočtom množstva sute a zeminy, ktorú bude treba  premiestniť ako aj presným časovým harmonogramom. Práce mali byť ukončené do 9 mesiacov.

lidice1

Správa o vykonaní rozkazu „Lidice“ vyvolala v protektoráte paniku a zdesenie. V zahraničí obrovské pobúrenie. Hoci fašisti podobné skutky páchali na ruskej fronte, vykonanie takého činu v časti samotnej Ríše nikto  nepovažoval za možné. Dokonca aj podľa K.H. Franka to bola úplne „abnormálna záležitosť „ A presne vyvolanie psychologického šoku u protektorátneho obyvateľstva bolo okrem aktu pomsty druhým účelom tohto zločinu proti ľudskosti. Fašisti vedeli, že parašutisti, ktorí atentát vykonali našli ochranu u českého obyvateľstva a týmto skutkom ako aj ďalšími, ktoré nasledovali chceli zlomiť psychickú odolnosť tých, ktorý parašutistov ukrývali. Veľmi skoro sa totiž „Lidická stopa“ ukázala  ako neexistujúca. Následne preto začali od Hitlera, Himlera a ich bezprostredného okolia prichádzať do Prahy rozkazy o počte Čechov, ktorí mali byť zastrelení. Podľa niektorých prameňov začínali počtom 30000. Medzi samotnými Čechmi sa dokonca rozšírilo, že bude zastrelený každý 10 Čech.

Taktiež sa uvažovalo, že osud Lidíc postihne aj ďalšia  obec, kde sa 30. júna 1942 našla vysielačka Libuša ukrytá parašutistami, ktorí zoskočili spolu s Gabčíkom a Kubišom.  Nakoniec bola popravená „iba“ rodina“ u ktorej sa vysielačka našla. Obec Ležáky sa však koncom júna osudu Lidíc nevyhla. V tejto súvislosti je treba uviesť, že v marci a apríli 1942 bolo na územie protektorátu vysadených celkovo 7 výsadkov a spolu 18 parašutistov. Zo 6, ktorí zoskočili 29. 12. 1941 tak bolo na území Protektorátu v tomto kritickom čase celkovo 24 parašutistov. O niektorých z nich už mali Nemci vedomosť a vedeli, že ich musí české obyvateľstvo ukrývať a poskytovať im nevyhnutnú pomoc. Pretože sa Nemci napriek obrovskému úsiliu nedostali na stopu vykonávateľov atentátu rozhodli sa plošne uplatňovať teror proti českému obyvateľstvu vykonávaním hromadných popráv. Frank však upozornil Hitlera, že nariadené hromadné  popravy  môžu u Čechov vyvolať ľudové povstanie a naviac bude sa to môcť považovať za dôkaz toho, že atentát na Heydricha bol výsledkom celonárodného úsilia, keďže sa budú mstiť na celom národe. Pritom už bolo známe,  že  atentát bol vykonaný na rozkaz z Londýna ako aj vojakmi z Londýna. „Vaším dôvodom sa nemôžem uzavrieť“ reagoval Hitler, čím boli rozkazy  o hromadných popravách vo vyššie uvedenom rozsahu zrušené. Nahradené však boli rozkazom popraviť s celou rodinou každého, kto parašutistom pomáha, vie o inom kto pomáha nenahlási to a schvaľuje atentát. Napr. žena ktorá bola náhodu na mieste atentátu, keď sa dozvedela na koho bol spáchaný spontánne konštatovala „Chvála bohu“ bola s celou rodinou popravená. Súčasne boli popravované aj iné „politicky nespoľahlivé osoby“, ktoré s atentátom nemali nič spoločné. Prostredníctvom tohto „alternatívneho“ návrhu, ktorý dal Hitlerovi zrejme Frank bolo v tomto období (po atentáte – tzv. II Heydrichiáda) popravených tisíce Čechov. Táto taktika „plošného teroru“ sa nakoniec ukázal ako účelná, nakoľko viedla  k získaniu informácií  o identite vykonávateľov atentátu a osôb, ktoré ich ukrývali. Od 14. júna však bola skombinovaná s amnestiou  a  odmenou 10 miliónov Kč (vypísanou  už v deň atentátu) pre všetkých, ktorý svojou informáciou prispejú k jeho objasneniu. Ďalším paradoxom týchto udalosti je, že tieto informácie nakoniec neposkytla žiadna z osôb ktoré parašutistov ukrývali a od ktorých to Nemci očakávali, ale zradili tí, ktorí boli hľadaní – 2 parašutisti – Slovák Viliam Gerik a Čech Karel Čurda. Gerik však zradil už 4. apríla 1941, ale o vykonávateľoch nemal žiadne bližšie informácie. K rozhodujúcej zrade Čurdu dôjde až o pár dni. Vykonávatelia a ostatní účastníci atentátu boli spolu s ďalšími parašutistami, (spolu 7) v dôsledku prijatých nemeckých opatrení po dohode so zástupcami odboja z bytov rodín u ktorých sa do atentátu a možno tesne po ňom ukrývali postupne presunutí  do krypty kostola Sv. Karla Boromejského  (pôvodne aj v súčasnosti kostol Sv. Cyrila a Metoda) v Resslovej ulici v Prahe. Nechceli svojich ochrancov vystavovať ďalšiemu nebezpečenstvu. Trvanie amnestie bolo vyhlásené do 18. júna 1942. Po bezvýslednom uplynutí tohto dátumu mohli Češi očakávať tie najkrutejšie opatrenia, ktorými sa vyhrážal Hitler Háchovi. Frank v prvom kroku navrhoval zastreliť všetkých uväznených Čechov, ktorých bolo okolo 7 tisíc. Súdna hodina českého národa začala.

Teraz najčítanejšie